Homília - 14. 2. 2010

Každý človek má rád to, čo nás vytrháva z každodennosti. Sviatky, ktoré posväcujú náš každodenný život. Takto slávia v niektorých krajinách aj fašiangy ako osobitné obdobie veselosti, tanca, spevu, masiek. Takýmto sviatkom je pre mnohých ľudí na celom svete aj začínajúca olympiáda. Je aj náboženstvo takýmto sviatkom, povýšením našej každodennosti?

Áno, veď slovo sviatok súvisí s posvätením, zasvätením, sviatok dáva nášmu životu pečať náležitosti k niečomu vyššiemu. Náboženstvo nás vyzýva, aby sme v tomto smere boli sami aktívni, aby sme sa neuspokojili len s úlohou diváka. Sami máme prekonávať rámec každodennosti, posväcovať náš život, aby sa vyzdvihol nad úroveň toho, čo je nutné ku každodennému prežívaniu - jedlo, práca, bývanie, zábava.

Ľudia hľadajú niečo, čo posväcuje celý náš život, spiritualitu. Pritom to každodenné, všedné, svetské netreba hneď odsúdiť ako niečo prízemné. Naopak, ozajstná spiritualita sa snaží tieto hodnoty vyzdvihnúť, posvätiť, dať im nový rámec. Duchovno vyrastá z konkrétnosti nášho života, a ten je daný vonkajšími okolnosťami, danosťami, našou minulosťou i našimi túžbami. Takáto spiritualita nám dáva šancu, aby sme nelietali kdesi v oblakoch, ale usilovali sa krok za krokom, deň za dňom pracovať na príbehu nášho života. Núti nás neprehliadnuť tých, ktorí sú pri nás a ktorí kráčajú spolu s nami.

Prorok Jeremiáš pre takýto posvätený život mal obraz stromu, ktorému nechýba vlaha, pretože sa nespolieha len na vonkajšie schopnosti, len na telo, ale naopak duchom sa usiluje posvätiť telo, konkrétnosť svojho života. Taký človek je ako strom zasadený pri vode, jeho lístie zostane zelené, neprestane rodiť ovocie.

Apoštol Pavol si zase kládol otázku, čo môže byť zdrojom nádeje, ktorá by presiahla aj náš fyzický život. Pre neho je to Kristus, zmŕtvychvstalý. On presahuje náš pozemský život, vyzdvihuje nás do nového sveta. Na základe Krista Pavol organizuje život kresťana i život spoločnosti. Na jednej strane apoštol hovorí, že svet pre nás nemôže byť zdrojom nádeje, rovnako ako tento život. V Kristovi sa ale tento náš konkrétny život premieňa na niečo, čo presahuje náš život. Preto Pavol nebojuje proti hodnotám tohto sveta. Dôležité je naše povolanie v Kristovi, ktoré všetko organizuje odznovu. Na inom mieste karhá tých, ktorý zanedbávajú tento život a prestávajú pracovať. Inde zase hovorí, že nie je dôležitý vonkajší stav človeka, ale všetko získava nový rozmer cez našu vieru v Krista, cez lásku a nádej, ku ktorým nás On povoláva.

No a v evanjeliu samotný Ježiš kladie základy nového spoločenstva. Blahoslavenstvá nás otvárajú pre svet, ktorý nás v istom zmysle presahuje. Otvárajú nás pre svet božieho kráľovstva. No zároveň blahoslavenstvá svet, v ktorom žijeme svoje životy, nedevalvujú, nerušia. Naopak - ony vyrastajú z konkrétnosti nášho terajšieho života. Nie z nejakých duchovných skutočností. Ale z toho, že niekto má, alebo nemá majetok, veci. Blahoslavenstvá sa odrážajú od toho, či je niekto v tomto svete spokojný, veselý, alebo od toho, či dosiahol postavenie po ktorom túžil. Nič z toho Kristus neruší, neprikazuje nám zanechať. Nechce, aby sme sa stali chudobnými, zamračenými, hladnými, či všetkými ostatnými odstrkovaní. Len nám pripomína, že ozajstná spokojnosť, ozajstné bohatstvo, ozajstné postavenie sa skrýva ešte niekde hlbšie. Blahoslavenstvá výzvou pre všetkých hľadať to, čo presahuje vonkajšie okolnosti nášho života.

Blaženosť evanjelia dosiahneme vtedy, ak sa budeme vedieť otvoriť pre ostatných a budeme vedieť ich obdarovať - nezávisle od toho, či sami sme bohatí, alebo chudobní. Skutočnosť obdarovania iného obohacuje tak bohatého, ako aj chudobného. Iste, dar chudobného asi pravdepodobne iný ako dar bohatého. Do božieho kráľovstva smerujú tí, ktorí túžia po jeho hodnotách, sú „hladní" po nich, nezávisle od toho, či práve teraz sú sýti, alebo naopak strádajú. Dôležitá je radosť božieho kráľovstva a tú získavame nezávisle od terajšej radosti, či smútku. Rovnako z vyššieho hľadiska už nie je dôležité, či máme zodpovedajúce spoločenské postavenie.

Toto všetko nechce byť útechou pre prehrávajúcich, pre outsiderov spoločnosti, lacnou útechou za pomoci lepšieho života vo večnosti. To by znamenalo popieranie terajších hodnôt, ktoré sú rovnako dôležité. Kristus nám tieto hodnoty nezakazuje, on ich chce vyzdvihnúť trochu vyššie. Náš život sa tak môže stať stromom zasadeným pri vode skutočného života. Stromom, ktorému nebude chýbať skutočná radosť, skutočné bohatstvo, skutočný pokrm i postavenie. Vtedy aj náš život sa stane skutočným sviatkom, slávnosťou, ktorá nám dá radosť aj vtedy, keď v našich očiach bude ešte trochu smútku.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet