Homília - 7. 6. 2009

Boli časy, keď rozprávať o Bohu bolo jednoduché. Najmä na vidieku ľudia vnímali v prírode okolo seba stopy Boha. Akoby celý svet rozprával o Bohu, o Stvoriteľovi. Bohužiaľ dnes už svet takúto zidealizovanú podobu stratil. Cez médiá sa skôr dozvedáme - niekedy až v prehnanej miere - o rôznych katastrofách a nešťastiach, o rôznych formách utrpenia. To v nás znižuje citlivosť voči utrpeniu iných. No a na druhej strane dnešný človek, ktorý svoj kontakt so svetom uskutočňuje predovšetkým cez televíznu obrazovku sa nemôže zbaviť dojmu, že dnes vo svete prevláda zlo nad dobrom. Počas uplynulého týždňa sme vnímali haváriu francúzskeho lietadla v Atlantiku, tušili sme tragédie mnohých rodín s tým spojené. Na takomto pozadí nemôžeme automaticky - bez ohľadu na okolnosti rozprávať o dobrom Bohu, pretože takáto reč by pôsobila ako umelá konštrukcia. Aj v kresťanskom prostredí môžeme do istej miery vnímať reakcie na proces narastajúceho zla okolo nás. Takto môžeme chápať obnovený záujem o všetko, čo súvisí s posadnutosťami, démonizovaním či naopak s oddémonizovaním ľudí. Kresťania sa dnes viac ako pred niekoľkými desaťročiami zaujímajú o modlitby nad chorými, ktoré sa snažia liečiť niektoré druhy posadnutosti človeka.

Ak máme dnes, na sviatok Najsvätejšej Trojice hovoriť o Bohu, dokonca o jednom Bohu v Troch rozličných osobách, potom sa musíme pýtať, ako o ňom hovoriť v tejto situácii. Zlo nie je možné jednoducho pripísať hriechu človeka, ako trest, či následok zlyhania človeka. Odbaviť zlo moralizovaním by bolo prílišné zjednodušenie. Potom by bolo otázne utrpenie nevinných, najmä malých detí, ktoré ako vieme, sa tiež niekedy deje.

Ako teda na pozadí stúpajúcej úrovne zla okolo nás hovoriť dnes o Bohu? Pozrime sa na to, čo nám hovoria dnešné čítania. Na jednej strane evanjelium nám prikazuje ísť do sveta a ohlasovať posolstvo o Bohu. Môže vzniknúť ilúzia, že hovoriť o Bohu je bezproblémová záležitosť, no prvé dve čítania nám naznačujú, že to celkom jednoduché nikdy nebolo. Starozákonného človeka ochromila skutočnosť, že Boh konal veľké skutky v dejinách Izraela. Boh sa prejavil ako Boh tým, že viedol Izraelitov a zachraňoval ich oproti presile iných národov. Izraeliti svoje vyvolenie Bohom vnímali ako prejav nezaslúženej milosti, keďže Boh si mohol vyvoliť aj nejaký iný významnejší či početnejší národ. Cítili, že Boh im je verný, že ich miluje a ako odpoveď sa núkala obdobná láska a vernosť Bohu.

Apoštol Pavol si v dnešnom druhom čítaní v liste Rimanom kladie otázku, aká má byť naša viera v Boha. Pavol, ktorý seba samého pokladal za služobníka Krista hovorí, že sme neprijali ducha otroctva, aby sme sa museli Boha báť, ale prijali sme Ducha Synovstva. Boh nás chce viesť, podobne ako svojho Syna k osláveniu, k tomu, aby sme život obdržali v hojnej miere, aby sme sa oslobodili od všetkého, čo náš život umenšuje, utláča. Je to výzva, aby sme hľadali to, čo nás privedie k plnšiemu životu v spoločenstve s inými. Ak zlo a utrpenie nás odcudzujú životu, potom môže byť práve láska, ako povedal teológ Paul Tilich, liekom, prekonaním tohto odcudzenia. Viera by nás mala posúvať týmto smerom, aby sme sa nenechali pohltiť oceánom utrpenia okolo nás, naopak aby sme ho nejakým spôsobom umenšovali.

V piatok bol v celom Rakúsku už piaty ročník akcie nazvanej Dlhá noc kostolov. Najmä v mestách sú v noci otvorené kostoly ponúkajúce bohatý duchovný program, meditácie, súčasné i klasické umenie. Záujemcovia majú možnosť navštíviť kostoly v netradičnom čase. Zhodou okolností som mal som možnosť navštíviť takúto zvláštnu pobožnosť v kláštornom kostole v Melku. Jednalo sa o tzv. Lucernarium, čo bola niekdajšia nočná hodinka kláštorných spoločenstiev, ktoré oslavovalo Krista ako prekonanie tmy. Téma pobožnosti sa dotýkala smrti, ktorá je prítomná v našich životoch, niekedy viditeľnejšie, inokedy menej. Naznačovala možnosť prekonania smrti cez Krista, prekonania smrti cez skromné svetlo, ktoré sa ale môže v ľudských srdciach šíriť a prekonať rezignáciu, posilniť záujem o život.

Myslím, že takéto skromné svetlo chce v našich srdciach uchovať a posilniť aj dnešný sviatok, ktorým si uctievame Boha ako Otca i Syna i Ducha, ktorý nám prichádza na pomoc. Viera v Boha, v tej podobe v akej nás získava pre slobodu a pre tvorivý život, nám pomáha, aby sme v našom živote prekonali skepsu, vyplývajúcu zo zla a utrpenia okolo nás, aby sme sa zlu vedeli vzoprieť a pracovať na umenšení jeho následkov okolo nás.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet