Homília - 26. 12. 2008

Vianočné sviatky slávime tromi rôznymi liturgiami. Tá polnočná znamená zamyslenie, meditáciu, objavovanie Boha v našom vnútri. Liturgia vianočného dňa nás zase privádza k úcte voči narodeniu Ježiša Krista cez vyznanie našej viery. Svojou modlitbou pri omši na Vianoce ďakujeme za dar, ktorý Kristus pre nás predstavuje a prosíme o jeho pomoc do nášho života.

No a dnešný druhý vianočný sviatok, sviatok sv. Štefana nás vedie od mystiky a viery, vyznávanej modlitbou k vyvrcholeniu viery - k viere, ktorá sa prejavuje skutkami, životom. Takáto viera sa nevyhovára na nevhodné vonkajšie podmienky, ale snaží sa ich svojim pôsobením zmeniť. Takáto viera je silou budúcnosti. Nemusí ísť len o vyznavačstvo tým najkrajnejším spôsobom - položením života za vieru. Aj keď ono má svoje nezastupiteľné miesto v poklade cirkvi.

Sv. Lukáš, autor Skutkov apoštolov nám vykresľuje sv. Štefana, diakona ako muža, ktorému záležalo na spoločenstve veriacich. Preto mu slúžil svojou diakonskou službou. Spoločenstvo veriacich pre evanjelistu Lukáša znamená určitý vrchol v živote kresťana. Znamená miesto, kde sa vieme radovať z obrátenia, z toho, že sme sa v živote nestratili, ale našli. Tak ako stratená ovca, zatúlaný peniaz či zblúdilý syn v jeho evanjeliu. Spoločenstvo je pre Lukáša miesto, kde môžeme praktizovať svoju nezištnosť, ochotu dávať, deliť sa spolu s ostatnými. Preto nie je náhoda, že ako prvého mučeníka Kristovho Lukáš popisuje práve diakona Štefana, ktorý slúžil v spoločenstve prvých kresťanov. V spoločenstve veriacich sa prejavovala u Lukáša aj dary Ducha božieho. O ktorom síce hovoril už sv. Pavol, no omnoho krehkejšie. Sv. Štefan podľa Lukáša nielen hovoril z múdrosti Ducha, ktorému nevládali odporovať ani jeho protivníci, ale necháva ho na záver života vykríknuť naplneného Duchom Svätým, že vidí otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.

Evanjelium nám zase pripomenulo, že Ježiš Kristus je skutočný Vládca sveta. Zoči voči mocným tohto sveta sa nemusíme obávať, nemusíme sa pred nimi koriť. Oni nám na rozdiel od Krista nemôžu dať ani vziať skutočný život Ducha. Ony nám sami od seba nemôžu priniesť ani pravý pokoj. Naopak, Kristus je ten, ktorý nám prináša život. On dáva život všetkým, on vykladá boží zákon tak, aby platil pre všetkých, pre židov i pre Grékov, pre veriacich aj pre pohanov.

Kvôli tomuto Kristovi a kvôli spoločenstvu jeho bratov a sestier neváha sv. Štefan položiť svoj život. Ukázal nám, že viera sa prejavuje v konkrétnych skutkoch nasledovania Krista a vyzval aj nás, aby sme sa nebáli konať svoju vieru našim životom. Aby sme tak spoločne prispievali do pokladu, ktorým je pre tento svet spoločenstvo cirkvi, jej živých členov, medzi ktorých chceme aj my patriť.
arbet.viliam@orangemail.sk