Osobne mám pocit, že dnes už tento príbeh nevieme vnímať v celej jeho hĺbke, nevieme sa mu otvoriť. Mnoho ľudí ho pokladá skôr za peknú legendu, alebo mu uveria len na chvíľu. Pre iných sú Vianoce, ich každoročný kolobeh niečím stereotypným. No a mnoho ľudí sa na Vianoce prenáša do minulosti, do detstva, čo tiež nemusí byť najšťastnejšie. Nie je náhoda, že na sviatky vzniká v rodinách mnoho konfliktov práve z otvorených nespracovaných rán, ktoré si väčšina z nás nesie ešte odkiaľsi z detstva.
Napriek tomu, že komerčné Vianoce sa nás snažia vrátiť do detstva, napriek tomu, že nás nútia rátať dary, napriek tomu, že Vianoce nám dnes prehlušuje dosť silný gýč, na Vianoce naozaj nejde o to, aby sme sa na chvíľu zahrali na malé deti. Skôr sa jedná o to, aby sme ten Vianočný príbeh posunuli do dospelosti, aby sme sa snažili pozrieť sa na seba úprimným pohľadom - tak, by sme sa uvideli v skutočnom svetle.
Vianočný príbeh nám nastavuje zrkadlo. Pripomína nám, že do raja detstva sa už nemôžeme vrátiť, ale môžeme sa snažiť aj v dospelosti o úprimný pohľad na seba, na svoj život. A potom v pravom svetle uvidíme aj druhých okolo nás, ktorých nám Kristus chce osvetliť.
arbet.viliam@orangemail.sk