Homília - 23. 11. 2008

Pri oslave Krista Kráľa môžeme mať pocit určitej rozštiepenosti. Na jednej strane dnes hovoríme v kostoloch o Kristovi, najvyššom vládcovi sveta; na druhej strane nás ale realita presviedča, že vo svete vládne iná moc. A táto reálna moc používa iné prostriedky vlády - nie tie, o ktorých hovoril Kristus, či proroci. Ak nechceme byť fantastami, potom vieme, že zmeniť reálnu moc sveta nie je jednoduché. Dokonca to nedokázali ani revolúcie, aj ony prinášali so sebou bohužiaľ vždy aj zárodky novej nespravodlivosti.

Je teda isté, že stav nášho sveta nie je vykúpený. Vízie Písma Svätého o novom svete a nových nebesiach nie sú ani dnes realitou. Ak má byť Mesiáš niečím skutočným, ak ho nemáme len odsunúť kamsi za horizont utópie, potom si musíme priznať, že Mesiáša aj my kresťania - spolu s veriacimi ostatných náboženstiev - ešte len očakávame. Len s tým rozdielom, že my ho očakávame v Kristovi a oni bez neho. S tým rozdielom, že my očakávame jeho druhý príchod, oni ešte len prvý.

Ako teda máme rozumieť biblickým správam, ktoré sme dnes počuli a kedy môže byť Kristus - Mesiáš reálnou nádejou pre náš život? Dnešné biblické čítania sú víziami eschatologických čias. Pekná je na nich skutočnosť, že v časoch, keď moc bola oveľa sebavedomejšia ako dnes, vedeli myslieť aj na to čo sa vymyká moci sveta, jeho poriadku, čo zostáva ako určitý bolestný zvyšok, ktorého nádej na záchranu je túžobnejšie a väčšia ako u tých, čo sa spoliehajú na moc. Ezechciel to označuje za rozptýlené ovce, ktorých sa doteraz nikto neujal, ktoré sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase. Tento obraz môže byť blízky i nám. Je to vízia vyhľadania toho strateného, posilnenia slabého, ochránenia toho čo potrebuje pomoc. A zároveň obsahuje aj myšlienku rozdelenia, súdu, ktorá chce naznačiť, že si nemôžeme byť príliš sebaistí.

Podobne aj Kristus pripomína, že nebude jednoduché stáť na jeho strane, pretože on sa môže prekvapivo postaviť na stranu tých druhých. Tam, kde by sme to nečakali. Žiada od nás vždy znovu kriticky prehodnocovať naše myslenie, naše správanie, konanie. Pretože len vtedy, keď budeme vedieť s pokorou túžiť po spáse, keď si napriek lesku nášho sveta budeme uvedomovať jej potrebu, vtedy, keď si prestaneme byť istí sami sebou, svojimi domnelými istotami, vtedy môžeme nakoniec aj my patriť k tým, pre ktorých je spása otvorená.

V roku apoštola Pavla by sme nemali zabudnúť ani na jeho posolstvo. On nám vo svojom liste dnes hovorí, že na konci môžu mať všetci účasť na spáse. Nakoniec podľa neho bude Boh všetko vo všetkom. No aj tam bude istý poriadok. Pavlovo posolstvo naznačuje, že aj v profánnom svete, vo svete bez Boha sa nájdu tí, ktorí túžia po spáse. Nájdu sa tí, ktorí sa nespoliehajú na moc, na právo založené na našich ľudských predstavách. Ako by tu Pavol hovoril o vízii zjednotenia sa s tými, ktorí sa o dobro usilujú bez Boha. To zjednotenie nakoniec podľa Pavla príde cez Krista. No tu si nemôžeme ani my byť príliš istí tým, že už „vlastníme" tú správnu víziu Krista, že už stojíme na tej správnej strane.

Pred časom som videl niekoľko obrazov zosnulého amerického maliara Marca Rothka. Tie obrazy vyjadrujú niečo podobné, ako načrtnutá myšlienka spásy. Rothko redukoval všetky nadbytočné obrazové prostriedky. Aj keď jeho posledné obrazy sú len obrovskými monochromatickými, jednofarebnými plátnami, pôsobia na svojich divákov veľmi emotívne. Napriek svojej jednofarebnosti vyjadrujú to podstatné - túžbu človeka po záchrane. Práve vtedy, keď sa zbavíme všetkého nepodstatného, môžeme začať túžiť po tom podstatnom, čo by náš život priviedlo k plnosti. Rothko akoby vyjadroval niečo z božieho sveta práve tým, že sa ho z pokory ani nesnažil zachytiť.

Milí priatelia - jestvuje nádej aj pre náš život? Kedysi spisovateľ Franz Kafka v aforizme povedal, že jestvuje veľmi veľa nádeje, len nie pre nás. Možno tým vyjadril niečo, čo sa nám snaží povedať aj kresťanstvo. Nádej jestvuje vtedy, keď si ju nechceme privlastniť. Vtedy, keď nie sme si príliš istí sami sebou a vieme sa otvoriť pre iných. Keď si spásu nebudeme privlastňovať, ale budeme po nej túžiť. Vtedy, keď do našej túžby budeme vedieť vstupovať cez iných. Amen.
arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet