Zamyslenie nad slovom - 5.2.2012

To, čo je dôležité, čo je nevyhnutne potrebné pre náš ľudský život, nedá sa bez vlastnej škody natrvalo obchádzať. Ono sa to vždy nejakým spôsobom pripomenie, nejakým spôsobom nám to príde znova do cesty. Ježišov život je nám podobný aj v jeho a našej všednosti. Aj on toho mal veľa ako my, aj on mnohokrát pre prácu a starosť o ľudí nemal čas sa ani najesť. Až nápadne pripomínajú evanjeliá, že keď mal toho najviac, práve vtedy sa utiahol na osamelé miesto, sám alebo so svojimi učeníkmi. Aj dnes nám opisuje evanjelium jednu z mnohých podobných situácií.

Každý z nás musí žiť pod tlakom povinností každodenného života. Máme strašne málo času, a čím ďalej tým viac je nám čas drahší. Preto ho nechceme zbytočne strácať. Ale je to naozaj strata času, keď sa pokúšame prinavrátiť k tomu, z čoho náš život vyrastá? Ježišove skutky podobne ako jeho slová vypovedajú o ňom, kto je a čo chce. Aj skutok uzdravenia Petrovej svokry v Kafarnaume je výpoveďou o Ježišovi. Aj toto gesto je v prvom rade gesto uľahčenia pre Petra a ostatných učeníkov (ale dnes aj pre nás), aby sa odstránili rôzne predsudky, s ktorými Mesiáša očakávali. Toto gesto uzdravenia bolo i pre Petrovu svokru uľahčením, aby si vytvorila správny vzťah ku Kristovi. Svoju vieru premenila na vďaku a službu. Tento jej postoj môže inšpirovať aj nás k otázke: „Na čo premieňame svoju vieru?“ Moment premeny viery je veľmi dôležitý pre vieru samu, lebo z tejto premeny ona sama žije, a z tejto premeny sa stáva vierohodnou vo svojom prostredí.

Ježiš žil a bral celkom vážne svoj život v spoločenstve s ostatnými, ale rovnako vážne realizoval vnútornú potrebu byť sám. Najmä pred a po namáhavej práci odchádzal na osamelé miesto. Jeho učeníci to videli a učili sa od neho a potom samy zakúšali, aká je to výhoda, aká potreba i aká sila pochádzajúca z kontaktu s Bohom na osamelom mieste. Čím je viac práce a povinností, čím nás to viac naháňa, ukazuje sa, že tým viac potrebujeme to, čo robil Ježiš, to, ako on znova získaval silu k tomu, čo ho očakávalo.

V Japonsku veľa ľudí vo voľných dňoch zaparkuje svoje autá na parkoviskách kláštorov, oblečú si odev mníchov a strávia svoj voľný čas vo vnútornom sústredení a meditáciách. Nielen vo vyspelých krajinách západnej Európy, ale už aj u nás je čoraz väčší záujem o rôzne východné náboženstva meditatívneho charakteru. Prečo? Prečo sa túžba po duchovne, duchovných hodnotách ani vďaka vede a technike nestratila z ľudskej potreby,  zo základnej ľudskej výbavy? V praktickej rovine nášho života sa potvrdzuje táto súvislosť: „Čím je menej osobného kontaktu a Bohom, tým viac si človek ohrozuje svoje telesné i duševné zdravie.                                     

Učme sa aj my žiť pozorne a s vnímavým srdcom svoj každodenný život, premieňať svoju vieru na úsmev, trpezlivosť, dobré slovo, na šálku kávy či čaju, aby sme my a vďaka nám aj ľudia okolo nás ľahšie prežívali svoj život ako dar.

2. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,19-31
Autor: S. Sabol

1. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,1-9
Autor: S. Sabol

Kvetná nedeľa (B)
Mk 11,1-10
Autor: S. Sabol

5. pôstna nedeľa (B)
Jn 12,20-33
Autor: S. Sabol

4. pôstna nedeľa (B)
Jn 3,14-21
Autor: S. Sabol

3. pôstna nedeľa (B)
Jn 2,13-25
Autor: S. Sabol

2. pôstna nedeľa (B)
Mk 9,2-10
Autor: S. Sabol

1. pôstna nedeľa (B)
Mk 1,12-15
Autor: S. Sabol

7. nedeľa cez rok (B)
Mk 2,1-12
Autor: Stanislav Sabol

6. nedeľa cez rok (B)
Mk 1,40-45
Autor: Stanislav Sabol