Zamyslenie nad slovom - 22.1.2012

Podmienkou prežitia ktoréhokoľvek spoločenstva je jeho jednota. Toto je jeden – vnútorný dôvod, prečo na túto tému hovoríme, prečo o nej premýšľame, prečo nás tento problém vôbec trápi. Tento vnútorný dôvod je pre nás umocnený aj vôľou Kristovou, vyjadrenou vo veľkňazskej modlitbe v predvečer jeho umučenia: „Daj, Otče, aby všetci jedno boli.“ Toto nie je až také ťažké pochopiť a uznať. Problémy nastávajú potom, keď sa začneme o túto jednotu aj v praxi snažiť. Odrazu príde otázka, čo to ale tá jednota znamená?

Aj snaha o jednotu – ekumenizmus má už svoje dejiny, svoj vývoj. V našich časoch ekumenické hnutie vzišlo z protestantského prostredia. Oni viac cítili ťarchu rozdelenia a nejednoty, ako aj nebezpečenstvo, ktoré z toho vyplýva pre vlastnú existenciu. Podnetom boli otázky, ktoré kládli domorodci na misijných územiach misionárom, keď zbadali, že katolícki a protestantskí misionári sa nestýkajú. Čo je to veľké (väčšie), pýtali sa, keď Ježišovo najhlavnejšie: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali“, akoby najhlavnejšie pre nich nebolo... Z podnetu tejto skúsenosti dospeli protestanti k potrebe počúvať sa navzájom.

V katolíckej cirkvi sa spočiatku pod pojmom ekumenizmus myslela aktivita zameraná na návrat nekatolíckych kresťanov do katolíckej cirkvi. Dnes je už i v katolíckych kruhoch prítomná skúsenosť, že táto cesta zjednotenia nie je schodná. Dnes sa pýtame zásadnejšie, čo je to vlastne jednota, akú jednotu máme na mysli, keď o nej hovoríme, keď po nej túžime, keď sa za ňu angažujeme. Odpoveď nachádzame vo vyjadrení: „Jednota v mnohosti.“ Podmienkou jednoty nemusí byť uniformita. Ale keď je to tak, musíme sa pýtať ďalej: „Ide o minimálny konsenzus – zo skromnosti, z nemohúcnosti?“ 

Jednota v slobode a mnohosti. Na to však treba zrelých ľudí. Ako môže naše malé spoločenstvo pomôcť v riešení takéhoto veľkého problému? Každá hodnota, ktorá má existovať vo veľkom priestore, musí najskôr existovať v malých podmienkach. Veď by bolo naivné očakávať (a spravodlivo sa rozčuľovať), že sa nebude klamať vo veľkom, keď sa klame v malom. Veď tí, ktorí klamú vo veľkom, hneď tak nezačínali. Naučili sa to ako deti v malom. Teda aj opačne platí – neklamať, byť čestný a spravodlivý, má aj v malom priestore a malých podmienkach veľkú cenu! Jedno bez druhého nejde.

Keď teda premýšľame o ekumenizme, o zjednotení kresťanov, týka sa to aj nás malých, nedôležitých. Nemusíme byť smutní, že nemôžeme robiť veľké veci. Veď bez tých našich malých možností by ani tie veľké, či už dobré alebo zlé, na svete neboli. Či v malých či vo veľkých problémoch sa nám potvrdzuje potreba dialógu. Teda ochota načúvať a ochota pochopiť toho druhého! Nad týmto sa zamyslieť môže priniesť dobré ovocie „Týždňa modlitieb a prosieb za zjednotenie kresťanov“. Ale aj tohto nášho nedeľného stretnutia, po ktorom nemusíme banovať, že sme sem prišli.

2. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,19-31
Autor: S. Sabol

1. veľkonočná nedeľa (B)
Jn 20,1-9
Autor: S. Sabol

Kvetná nedeľa (B)
Mk 11,1-10
Autor: S. Sabol

5. pôstna nedeľa (B)
Jn 12,20-33
Autor: S. Sabol

4. pôstna nedeľa (B)
Jn 3,14-21
Autor: S. Sabol

3. pôstna nedeľa (B)
Jn 2,13-25
Autor: S. Sabol

2. pôstna nedeľa (B)
Mk 9,2-10
Autor: S. Sabol

1. pôstna nedeľa (B)
Mk 1,12-15
Autor: S. Sabol

7. nedeľa cez rok (B)
Mk 2,1-12
Autor: Stanislav Sabol

6. nedeľa cez rok (B)
Mk 1,40-45
Autor: Stanislav Sabol