Zamyslenie nad slovom - 13.11.2011

Aj v Ježišovej dobe boli v Palestíne bohatí obchodníci i vlastníci veľkých majetkov, ktorí sa často kvôli svojmu majetku museli zdržiavať mimo domova. A aby ten majetok, ktorý zostal doma, neležal len tak ladom–skladom bez úžitku, potrebovali schopných manažérov. Túto známu skutočnosť využíva Ježiš na priblíženie jeho predstáv o Božom kráľovstve, o tom, ako sa ono rodí, že sa nerodí len tak, samo zo seba, že je to dielo rovnako božské i ľudské.

To, čo bohatý človek, zamestnávateľ, zveril svojim  zamestnancom, veru nebolo málo. Jeden talent mal hodnotu 6 000 denárov. Jeden denár bola denná mzda. Teda jeden talent sa rovnal  približne 180 000 Eur. Potom desať talentov: 1 800 000 Eur. Toto veľké číslo je zdôraznenie veľkej dôvery, ale i rizík, s ktorými Boh vstupuje do vzťahu s človekom, pre naše dobro, nie pre svoje.

Ak nám Ježiš v tomto podobenstve v postave pána, ktorý rozdeľuje a očakáva návratnosť, približuje Boha, tak nám približuje svoju predstavu o vzťahu Boha, človeka a sveta. V tomto vzťahu je podľa podobenstva na človeku najväčšia  zodpovednosť za seba, za svet i za svoj vzťah k Bohu i svetu. Nie Boh to urobí, čo potrebujeme, ale je to na nás. Boh dáva možnosť a človek má tvoriť. Človek dostáva viac, ako si myslí. Koľko dostáva, to zbadá, až keď bude tvoriť. A keď nebude, tak príde aj o to, čo dostal, aby mohol tvoriť a spoznať, čo mohol vytvoriť. A tak sa stávalo v Ježišovej dobe rovnako ako v našej, že pre nedostatok poznania, odvahy a usilovnosti, sami bránime tvorbe hodnôt, ktoré potrebujeme k životu.