Viera v biblickom význame má aj charakter dedičstva. Viera podobne ako dedičstvo sa zveľaďuje nielen vlastnou aktivitou, ale aj odovzdávaním z generácie na generáciu. Rast tohto druhu je možný splnením dvoch podmienok. Po prvé, že každý zveľadí to, čo dostal, a po druhé, že nájde aj spôsob, ako to, čo dostal a zveľadil, odovzdá ako hodnotu tým, ktorí prichádzajú po ňom.
Viera tá sa nedá nasilu privlastniť len pre seba a mať k nej podobný postoj, ako máme k majetku, a to dokonca k takému, ktorý nám ani nepatrí. (Dá sa vôbec zveľaďovať majetok, ktorý nám nepatrí?) Keď sa viera nechápe ako dedičstvo, ktoré sme ani nemuseli nakoniec dostať, ale sme ho predsa len dostali, tak taká viera nemá v sebe potrebnú silu. A viera bez potrebnej sily neprináša úrodu a viera bez prinášajúcej úrody nemá v sebe silu niesť nás. A taká viera bez sily niesť nás sa nedá ani odovzdať – stráca sa s pocitom, akoby bola odnímaná.
Toto podobenstvo o Hospodárovi a vinohradníkoch bolo síce adresované veľkňazom a starším ľudu ako výstraha, ako pripomienka možného rizika straty Božieho kráľovstva, ako straty toho najvzácnejšieho, a to len preto, že sa nevedeli v zmenenej situácii, ktorú Kristus svojim pôsobením vyvolal, správne zorientovať. Keďže toto riziko podobnej straty i z tých istých dôvodov je aktuálne i dnes, je toto podobenstvo dôležité aj pre nás. Oplatí sa nad ním vážne zamyslieť. Zamyslieť sa aspoň v dvoch bodoch:
1/ Či sa nám podarilo aspoň o čosi zveľadiť dar viery, ktorý sme prijali aj zásluhou iných ľudí, napr. rodičov, ktorí nás mali radi a vychovávali nás k viere v nádeji, že raz z nej budeme vedieť aj žiť plnohodnotným životom!?
2/ Čí sa nám darí nachádzať spôsoby, ako prijatý, žitý a zveľaďovaný dar viery odovzdávať ako hodnotu, ktorá sa nedá ničím iným nahradiť?
Keď nevytvoríme podmienky pre rast Božieho kráľovstva v našom prostredí, ono si nájde iné prostredie a iných ľudí, a stane sa potom to, že my nebudeme mať účasť na jeho hodnotách a nebudeme cítiť Božie požehnanie v našom živote. A to sa už aj deje. Priateľ, kňaz z Afriky, pri návšteve u mňa dal mi čudnú otázku: „To tu máš tak málo pokrstených?“ – „Prečo málo“, pýtal som sa nechápavo. „A tu aj pokrstení neprídu na nedeľnú bohoslužbu? No u nás, v Afrike, len starí a nevládni neprídu...“