Zamyslenie nad slovom - 18.9.2011

Aj dnešné opäť prekvapujúce evanjelium je o Božom kráľovstve. Nie to, čo malo byť, čo muselo byť, to, čo bolo dohodnuté, sa ukáže ako rozhodujúce. Je potrebné dostávať výplatu, tak ako sme sa dohodli. Ale o tom veľa nerozprávame. Keď však dostaneme prémie, mimoriadnu odmenu, čo sme veru nečakali, na to tak ľahko nezabudneme, lebo v takom prípade ide o čosi navyše – je v tom uznanie, dobrota...

Toto platí aj v prípade starosti jedného o druhého. Je potrebné stanoviť nejaký poriadok, aby sa zabezpečili základné podmienky života. Tak je to správne. A je to spravodlivé, ak sa dohodnuté pravidlá i dodržiavajú. Ale tam, kde sa len dodržiavajú, tam sa ešte to najkrajšie nedeje a nestane.

Jedna staršia pani mi povedala: „Bola som v nemocnici a to by ste neverili, ten pán doktor ma prišiel pozrieť a opýtať sa ako sa mám, aj viackrát za deň, aj mimo jeho povinností. Veď to nemusel, a predsa prišiel, taká som tam bola spokojná!“

Nesvedčí nám kresťanom oháňať sa spravodlivosťou! Ani šomrať na Pána Boha, ak niekto je zdravší ako ja, hoci nie je až taký „dobrý“ ako ja. Tú ujmu, ktorú cítime z toho, že Pán Boh je inde štedrejší ako u mňa, si môžeme ľahko nahradiť práve tým, že budeme porušovať spravodlivosť v prospech väčšieho dobra tak, ako to urobil majiteľ vinice z dnešného evanjelia. Nebojme sa, že takýmto porušovaním spravodlivosti, ako to urobil hospodár v dnešnom príbehu, by sme priveľa riskovali. Lebo v takejto odvahe sa vytvárajú podmienky, uprostred ktorých sa zrodí to, na čo sa už nikdy nezabúda. Môže sa to aj nám narodiť. Nakoniec predsa rozhoduje to, čo je na viac!

Ako sme na tom my, skúsme si zistiť pomocou týchto otázok:

Aké skúsenosti, nádeje, čí strach máme s pracovným trhom? (Verš 1-7)

Pri počúvaní dnešného príbehu z evanjelia sme v duchu nadávali s prvými robotníkmi alebo sa tešili s tými poslednými, čo pracovali len jednu hodinu?(Verš 8-12)