Zamyslenie nad slovom - 31.7.2011

Je to kdesi v nás – čím ľahšie, tým lepšie. A kto nám uľahčí náš život, tomu sme vďační, toho môžeme aj obdivovať, mať k nemu úctu, a dokonca ho pokladať za veľkého. Mne sa zdá, že na tejto skúsenosti si staviame aj svoj vzťah k Bohu. Ak máme skúsenosť, že nám Boh pomáha, tak je u nás na tom dobre. Ale ak pomáha inak, ako my chceme, tak je problém.

Ježiš ako žil a čo robil, reprezentoval Boha. Uzdravovanie chorých, nasýtenie hladných, súcitenie s nimi – to všetko je znakom, že Boh pomáha, že naše životy, naše osudy mu nie sú ľahostajné. A v pomáhaní  ide aj do rizika s nami, riskuje, že u nás celkom nepochodí.

Detí v škole som sa pýtal, či by to bolo dobre, keby nám Pán Boh všetko potrebné dával k životu. Každé ráno raňajky, potom dobrý obed, večer nejakú dobrú  večeru. A podľa potreby aj nejaké to oblečenie, nejaké topánky, na zimu zimné, na leto letné, nejaký ten televízor, nejaké aspoň skromné auto, nejaké to skromné bývanie; nič zvláštne, len to, čo sa bežne potrebuje. Deti sa chvíľu zamysleli, a potom jedny vykríkli: To by bolo ono, potom by som aj ja chodil v nedeľu do kostola! Ale niektoré ostali ticho, bolo vidieť, že premýšľajú, a jeden chlapec povedal: „Nie, nebolo by to tak dobre, veď čo by sme potom celé dni robili? Ako by sme zistili, aké máme schopnosti, aké nadanie?  Čo by nám potom robilo radosť?“

A ja som už potom mohol len dodať, že práve v tom je Boh veľký, že nám dáva schopnosti, nadanie, túžby, vnuká plány, posiela do cesty dobrých i zlých ľudí, a ešte väčší je v tom, že nám všetko nedáva, aj keď to potrebujeme, a najväčší je v tom, že nám to nedáva, aj keď vie, že sa zato budeme na neho hnevať, že si to u nás aj pokazí...

Podobne, dobrý je rodič, ktorý sa stará o dieťa, žije preň, dennodenne sa obetuje, ale ešte lepší je ten, ktorý ho má až tak rád, že riskuje – ak treba aj nepochopenie u dieťaťa, keď to inak nejde. A ak vie, kedy to aj takto treba, tak je nielen dobrý, ale aj múdry. V takomto Ježišovom  svedectve  o Bohu je potom vidieť, o koho vo vzťahu Boh – človek v prvom rade ide! Žeby predsa len išlo o človeka – v prvom rade? Nehnevajme sa na Boha za to, že nie je celkom podľa našich  predstáv...

Otázky:

Kedy si sa hneval na Boha za to, že nebol podľa tvojich predstáv?

Dokážeš riskovať aj dobrý vzťah pre dobro toho, koho máš rád?