Zamyslenie nad slovom - 24.7.2011

Túžba hľadať patrí k základnej výbave človeka. A je aj známkou duševného zdravia. Kto nehľadá, ten už rezignoval. Uspokojil sa s realitou, v akej žije, už netúži ani aby bola iná alebo aspoň krajšia. Kto predsa hľadá, tak prezrádza o sebe, že nie je spokojný so situáciou, v ktorej sa nachádza, ale i to, že verí, že to môže byť inak a lepšie, a tak vie čo je to nádej.

Keď sa Ježiš pokúša pojem Božieho kráľovstva a jeho väzbu na človeka priblížiť vždy pre dnešok, vždy na prítomnú chvíľu, na práve prebiehajúcu situáciu cez skúsenosť človeka, tak je to dobrá voľba z Ježišovej strany. A táto Ježišova voľba je celkom originálna práve v tom, že hľadanie pokladu síce vyžaduje naše hľadanie, našu námahu až po hranice našich síl, ale aj vedomie, že nájdenie pokladu nie je len výsledok hľadania, výsledok našej ľudskej námahy. Pritom vždy platí, že bez našej maximálnej námahy by pre nás poklad nebol pokladom, hoci ho mi netvoríme, hoci ho len nachádzame. Poklad sa stáva pokladom, novým začiatkom, novou nádejou za predpokladu stotožnenia sa s ním.

Toto dobrodružstvo hľadania pokladu so všetkým, čo s tým súvisí – radosť i námaha, vzrušenie i nachádzanie – sa nedá odovzdať, nedá sa zdediť. Nedá sa hľadať zástupne, za niekoho iného, a potom mu to prípadne ponúknuť. Na to sa musí človek, ak to chce zažiť, podujať každý sám. Hľadanie Božieho kráľovstva a jeho pokladov, teda toho, čo nám nezástupne môže pomôcť usporiadať si veci života – osobného, rodinného, spoločenského, kultúrneho i ekonomického tak, že život nám sa vždy nanovo bude rodiť ako dar, nie ako trest, je úloha na celý život. Ale to sa stane len tomu hľadajúcemu, ktorý sa s nájdeným pokladom vie a chce naozaj stotožniť.

Slová dnešného podobenstva o Božom kráľovstve sú dnes zaujímavé aj pre pluralitu názorov, a najmä kvôli šíriacemu sa omylu, že čím ľahšie, tým lepšie. Teda nielen hľadať, ale i rozpoznať cenu pokladu i odlíšiť od zdania. To sa dá len a len silou Ježišovho ducha v nás. Aj keď sme stále tí istí, nachádzame sa vždy v iných, nových situáciách, a preto odpovede nie sú nikde dopredu napísané! Poklad Božieho kráľovstva je odpoveďou, aj keď nevieme, akú bude mať kedy podobu.

Byť stále hľadajúci, nie je nijaká hanba. Chcieť byť stále, celý život hľadajúci, je znamenie, že to najvážnejšie z Ježišovho života a smrti, sme predsa len ako-tak už pochopili.

Otázky (k Mt 13, 44 – 52):

Čo alebo koho by som mohol označiť v mojom živote za poklad, perlu?(44-46)

V akých vzťahoch žijem? Som tam potrebný alebo nie? (47-50)

Moje žitie, vnímanie reality, ma núti k hľadaniu? (51-52)