Zamyslenie nad slovom - 1.4.2012

Až do dnešných čias predstavuje cirkev pre svet jedno bláznovstvo. Možno ňou ľahko pohŕdať i zle s ňou zaobchádzať. Javí sa svetu slabá. Z času na čas nevládze uniesť svoju vlastnú slabosť a podľahne pokušeniu zachrániť sa okázalou mocou – triumfalizmom, čo sa však vždy ukázalo ako ešte horšie, ako viditeľná slabosť; akurát to vyvolalo a vyvoláva pohoršenie a podozrievanie.

Božie kráľovstvo, ktoré Ježiš hlásal, je v prvom rade kráľovstvo pre chudobných, lebo chudobní majú väčšiu šancu porozumieť, o čo ide. Sám Ježiš prežíval chudobu a poníženie na vlastnej koži, a hosana pri príchode do Jeruzalema (ktorý si pripomíname dnes na Kvetnú nedeľu) nič nemení na jeho chudobe a poníženosti.

Dobre Ježiš vedel, že už o niekoľko dní toto množstvo ľudí rovnako silno bude kričať proti nemu. A vedel, že aj učeníci ho opustia. Ježiš bol nad každé očakávanie chudobný a ponížený Mesiáš. On  sám to tak chcel, lebo vedel, že takto to pre nás bude predsa len najlepšie. V nádeji, že aj my dnes – podobne ako prví Ježišovi učeníci – mu nakoniec cez tieto udalosti porozumieme.