Zamyslenie nad slovom - 15.4.2012

Každoročne slávením dnešnej liturgie sa cez postavu apoštola Tomáša dotýkame našej základnej duchovnej výbavy. Nové kresťanské spoločenstvo sa rodilo svojím vzťahom ku Kristovi po veľkonočných udalostiach. Začína sa formovať nie vierou v Krista, ale vierou (dôverou) Kristovi. Kresťanstvo nie je v prvom rade otázka po teórii, ale po praxi, otázkou po praktickom živote. Pravda sa stáva pravdou, keď cítime, že nás nesie životom, a ono sa to stáva vtedy, keď je pravdou pretrpenou, hľadajúcou, očakávajúcou.

Viera a rozum nie sú až takí nepriatelia, ako sa mnohým zdalo ešte pred takými dvadsiatimi rokmi. Dnes, keď už vieme zrozumiteľnejšie hovoriť o viere a o rozume ak ako Božom dare, ľahšie pre oboje nachádzame miesto v našom živote. Uvedomujeme si, že oboje nám môže priniesť svoje hodnoty pre náš každodenný život. V tomto zmysle pochybovať i hľadať s Tomášom môže byť aj pre nás cestou k väčšej dôvere v Ježišovo slovo, a tak v jeho mene získať bohatší, plnší život. Viera sa stala súčasťou nášho života v dvoch základných podobách: 1) Viera gréckeho tipu – ako vopred daná skutočnosť, ktorej povieme svoje intelektuálne áno. 2) Biblická viera – zo židovsko-kresťanskej tradície, viera, dôvera niekomu, nie v niekoho; jej ovocie prichádza ako dôsledok viery.

V gréckom chápaní viery sa verí v muža, ženu, priateľa.., že je, alebo naopak, že nie je. V biblickom ponímaní viery veríme mužovi, žene, priateľovi, že za každých okolností to myslí s nami dobre. A že je to tak, to skúsi len ten, kto uverí. Bez uverenia sa nedá zakúsiť ovocie viery a ani to, čo vlastne viera je. Takáto biblická viera predpokladá lásku. Ak má dieťa rado svoju matku, otca, potom im ľahšie uverí, že to s ním myslia dobre aj vtedy, keď sa mu to hneď nezdá. Tak ako láska má mnoho podôb vo vedomí a prežívaní ľudí, tak aj viera. Potom je poctivé pýtať sa, ktorá viera je správna, a teda aj lepšia? Tá, ktorá vedie k väčšej vzájomnej láske, a to dokonca bez ohľadu na naše vlastné predstavy o človeku, bez ohľadu na naše vzájomné rozdiely či svetonázorové orientácie.

V našich kresťanských dejinách, ale i pri našej osobnej formácii človeka ako kresťana sme viac boli formovaní gréckym chápaním viery, ktorá nepredpokladá lásku, ale len intelektuálny súhlas. Návrat k biblickému ponímaniu viery nám aj dnes môže ľahšie napomôcť ku skúsenosti, že je aj dnes je možné vierou v Ježišovo meno získať život, lebo dáva silu k životu aj tam, kde chýbajú takzvané logické argumenty. Napokon, v biblickom posolstve o iné ani nejde. Ide o život tvoj, môj, našich detí a rodičov, nášho životného partnera. O život nás všetkých! O reálnu možnosť prežívať svoj život ako dar aj v takých ťažkých chvíľach, keď sa nám zdá, že udalosti nášho života už nemajú žiadnu logiku. Lebo viera bez lásky by plodila peklo.

25. nedeľa cez rok (A)
Mt 20,1-16
Autor: Stanislav Sabol

24. nedeľa cez rok (A)
Mt 18,21-35
Autor: Stanislav Sabol

23. nedeľa cez rok (A)
Mt 18,15-20
Autor: Stanislav Sabol

18. nedeľa cez rok (A)
Mt 14,13-21
Autor: Stanislav Sabol

17. nedeľa cez rok (A)
Mt 13,44-52
Autor: Stanislav Sabol