Homilia - 26. 10. 2008

V dnešnom prvom čítaní sme počuli slovo, ktoré často počúvame v správach. Kniha Exodus hovorí: „Ak požičiavaš peniaze chudobnému, ktorý býva s tebou, nesprávaj sa k nemu ako veriteľ, nevymáhaj od neho úroky." Dnes sa veľa hovorí nielen o úrokoch, a bankách, peniaze sú prirovnávané ku krvnému obehu celého hospodárstva.

Peniaze sú dobrý vynález, ktorý umožňuje, aby sme si plody svojej práce nemuseli vymieňať kdesi na námestí, na trhu, (veď v mnohých prípadoch by to ani nebolo celkom možné). Peniaze umožňujú účinnejšie fungovanie spoločnosti, v ktorej sa každý venuje inej činnosti. Peniaze, na rozdiel od zlata, sú ale len obyčajným papierom. Cenu im dodáva len naša dôvera, naša spoločná dohoda o ich cene. Dnes v dobe internetovej siete a platobných kariet peniaze už dokonca nemusia mať ani tú papierovú podobu, stačí virtuálna. Napriek tomu sú predmetom samostatného štúdia na vysokej škole a za objavy v ekonomike sa každoročne udeľuje Nobelova cena.

Dnešné čítanie z knihy Exodus je staré viac ako 3000 rokov. Ono nám nechce objasňovať základy finančníctva, aj keď naznačuje, že peniaze a ich úročenie má svoju dlhú históriu. Tento biblický text väčšmi poukazuje na súvis medzi peniazmi a spravodlivosťou. Ani blahobytný svet sa nemôže prestať pozerať do sebakontroly spätného zrkadla, ktorý nám nastavuje požiadavka spravodlivosti, či pohľad na trpiaceho človeka. Náboženstvo to nie je len úcta k Bohu, posvätný kult, liturgia, to sú aj texty, z ktorých mnohé sa dotýkajú spravodlivosti a zákonov fungovania spoločnosti.

Kresťanstvo, podobne ako predtým náboženstvo Izraelitov, neprišlo s ambíciou definitívne vyriešiť všetky problémy ľudstva, veď to ani nie je možné. Tak ako nejestvuje konečné riešenie problému buriny v záhradke, rovnako nefunkčné sa ukázali aj konečné riešenia národnostných či sociálnych otázok. A popri tom skoro vždy zakladali aj nové nespravodlivosti.

Kresťanstvo sa snaží premieňať svet zvnútra. Apoštol Pavol v liste Korinťanom radí - „Bratia, čas je krátky. Preto tí, čo plačú akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú akoby nič nevlastnili a tí čo užívajú tento svet akoby ho neužívali." (1 Kor 7, 30 - 31). Kristus nás podľa Pavla volá kráčať ďalej, aby sme neustrnuli v ničom nižšom ako je to božie. Dôležitá nie je moc a jej zákony, ale Kristovo povolanie. Toto povolanie síce nezakladá nejaké nové právo, ale duchovne sa snaží pretvoriť naše srdcia a položiť základy väčšej spravodlivosti.

Kristus nás nepovoláva k úzko založenej súkromnej spáse, ale k práci na božom kráľovstve. Preto nám zanechal zákon lásky k Bohu a k blížnemu. Tento zákon upravuje naše vzťahy k druhým ľuďom. Nie na nejakej citovej rovine, ale na rovine nášho konania. Snažme sa na tieto výzvy odpovedať svojim životom.

arbet.viliam@orangemail.sk

24. nedeľa cez rok C
Ex 32, 7 - 11, 13 - 14
Autor: Viliam Arbet

23. nedeľa cez rok C
Múd 9, 13 - 18
Autor: Viliam Arbet

22. nedeľa cez rok C
Lk 7, 14, 1. 7 - 14
Autor: Viliam Arbet

19. nedeľa cez rok C
Hebr 11, 1 -2, 8 - 19
Autor: Viliam Arbet

18. nedeľa cez rok C
Kol 3, 1 - 5, 9 -11
Autor: Viliam Arbet

16. nedeľa cez rok C
Gen 18, 1 - 10a
Autor: Viliam Arbet

15. nedeľa cez rok C
Kol 1, 15 - 20
Autor: Viliam Arbet

Sv. Cyrila a Metoda, slov. vierozvestov
Ef 4, 1 - 7, 11 - 13
Autor: Viliam Arbet

14. nedeľa cez rok C
Lk 10, 1 - 12, 17 - 20
Autor: Viliam Arbet

13. nedeľa cez rok C
Lk 9, 51 - 62
Autor: Viliam Arbet