Homília - 5.2.2012

V bežnom živote pokladáme za normálne, že ľudia majú rôzne záujmy, že si potrebujú zarobiť peniaze, že sú niekde doma, že majú niekoho radi, že majú nejaké koníčky a pod. Problém nastane vtedy, keď sa naše záujmy začnú medzi sebou biť. Záujem jedného človeka zarobiť peniaze sa pobije so záujmom iného človeka o to isté. Alebo záujem zarobiť peniaze pre seba a svoju rodinu sa pobije so záujmom či povinnosťou postarať sa o veci verejné. Odrazu sa zdá, že to nejde zladiť. 

Zo skúsenosti vieme, ak majú veci dobre dopadnúť, okrem vlastnenia určitých schopností treba dať do tej svojej veci srdce, brať tú vec, ten záujem naozajstne a úprimne. Apoštol Pavol sa v 9. kap. Prvého listu Korinťanom vyznáva, že „pre všetkých stal sa všetkým, aby získal aspoň niektorých“. Dodáva, že to tak robí pre evanjelium, teda pre Ježišovu vec, jeho záujem o záchranu ľudí, ich plnohodnotný život. Znie to pekne, čo Pavol píše. Ale čo to v skutočnosti znamená „byť niekomu všetkým“?

Keď sa pozrieme do 9. kap. Pavlovho listu, táto kapitola začína spŕškou polemických otázok. Pavol sa vyčítavo pýta Korinťanov: Či nie som apoštol, či nevidel som Ježiša, svojho Pána? A či nie som váš apoštol? Veď ste moje dielo. A vari nemám právo normálne jesť a piť, a nechať sa živiť vami a mať so sebou svoju ženu? Zdá sa, že Pavla niektorí kresťania v Korinte dosť spochybňovali a mal to medzi nimi ťažké. Práve preto apoštol ďalej píše, že nevyužil, čo mohol využiť, a že radšej by umrel, akoby sa dožil toho, žeby niekto mal dôvod povedať: Pavol sem prišiel preto, aby na nás zarobil. Na tento text nadväzuje pasáž s textom, ktorý sme dnes čítali – ako treba byť „všetkým všetko“. Toto „všetkým všetko“ sa osvetľuje, keď apoštol píše, že medzi ľuďmi, čo sú pod zákonom, stal sa akoby človekom pod zákonom, a medzi tými, čo sú bez zákona, stal sa akoby človekom bez zákona. Používa tu slovko akoby. Lebo (ako tiež píše) nežije pod zákonom ani bez zákona, ale uznáva nad sebou len zákon Kristov. Čo je Kristov zákon? Je to spôsob myslenia a konania, kde nekonám z vypočítavosti ani zo strachu, ale z lásky. Je to spôsob myslenia a konania, kde darovanie sa človeka v láske je našou odpoveďou na poznanie, že Boh sa nám v láske daroval. Potom, z tohto hľadiska, nie je dôležité, aké jedlo jeme, či sme ženatí alebo slobodní, aký máme sociálny a národnostný pôvod a pod. Preto medzi ortodoxnými Židmi sa Pavol môže správať ako oni, lebo na tých vonkajších veciach nezáleží. A podobne medzi liberálnymi sa môže správať ako oni, lebo na tých veciach, čo nezachovávajú, nezáleží. Toto nás môže zaraziť. Vari sa Pavol pretvaroval vždy podľa toho, medzi akými ľuďmi bol? Pozor, apoštol nehovoril o prispôsobovaní pravdy, viery či morálky okolnostiam, ale o prispôsobení seba iným v zmysle „dať všetko“: Chcem dať všetko, byť k dispozícii. Veď aj Ježiš chodil medzi hriešnikov tak, že ho mohli pokladať za svojho, a to bez toho, aby s nimi musel hrešiť. A napokon, nik nie je predovšetkým hriešnik. Predovšetkým je človekom so svojou túžbou po pochopení, prijatí, uznaní i láske.

Pavlov princíp byť „všetkým všetko“ treba pokladať za jeho osobné vyznanie, ale zároveň aj za všeobecnú zásadu pre tých, čo sú kresťanmi. My by sme sa z tej zásady niekedy radi vyzuli s tým, že je to myslené pre apoštolov, misionárov, kňazov... Nie, nie je to tak myslené, aby jedni robili obetných baránkov a druhí sa priživovali. Všetci máme žiť tak, aby sa naše záujmy v nás a medzi nami nebili. To je však možné len vtedy, keď ich máme odstupňované. Lebo naše záujmy nemôžeme brať rovnako. Záujem ísť na šport je menej dôležitý, ako ísť do práce. Práca je zasa menej dôležitá ako starosť o rodinu a starosť o jednu rodinu musí niekedy ustúpiť starosti o celú spoločnosť. A záujem slúžiť spoločnosti by mal zasa ustúpiť záujmu slúžiť Bohu. Nevieme si to predstaviť, ak svoje záujmy či lásky kladieme bez odstupňovania vedľa seba. Ak ich ale správne zoradíme, zapadajú do seba tak, ako menšia nádoba zapadá do väčšej. To najväčšie objatie je napokon vždy Božie.

Kto toto nechápe, kto to pokladá za idealizmus a romantizmus, nech sa nediví, že politici či podnikatelia, ale aj novinári a ďalší verejní činitelia dávajú prednosť súkromným záujmom pred záujmami verejnými. Kto nemá odstupňované, čomu slúži, a nemá niekde na vrchole aj to Božie „všetko“, čomu obetuje svoje „všetko“, zasekne sa zväčša na jednej veci, ktorá ho učiní sebeckým. V piatok 3. 2. 2012 na proteste občanov v Bratislave proti tým ľuďom v našej spoločnosti, ktorí zamenili službu občanom len za službu vlastnému prospechu, vystúpil aj novinár Tom Nicholson, ktorý prvý začal písať o nemorálnom obohacovaní sa. Vo svojom príhovore pripomenul, aby ľudí v ich protestoch neviedol hnev, ale láska ku Slovensku. A keď sa nebude dariť a budeme mať sklon podľahnúť znechuteniu, dodal, že netreba zabudnúť, čo hovorí Biblia: Iba láska má výdrž, iba tá je trpezlivá a príde do cieľa. Táto jeho myšlienka pochádza z toho istého listu apoštola Pavla, nad ktorým sme dnes premýšľali, ako „byť všetkým všetko“. Keď sa veci správne chápu, naozaj zapadnú do seba – v nás, v cirkvi i spoločnosti.