Homília - 6.1.2025

Dnešná slávnosť je druhým vrcholom slávenia Vianoc. Sviatok nazývame Troch kráľov, ale cirkev ho úradne označuje za Zjavenie Pána, keďže veríme, že Boh sa osobitne zjavil v Ježišovi. V čítaní zo Starého zákona prorok spomína Jeruzalem, z ktorého sa rozšíri Božie poznanie aj medzi ostatné národy. Evanjelium prináša rozprávanie o príchode múdrych ľudí do Jeruzalema. Hľadali hviezdu, svetlo pravej múdrosti, a našli to v Ježišovi. Apoštol v druhom čítaní rozvíja túto myšlienku, keď píše, že Židia a pohania našli svoje zjednotenie vo viere vďaka Ježišovi. Dnes na začiatku sv. omše požehnáme vodu, kriedu a tymian, ktoré si vezmeme domov na posvätenie našich príbytkov.

Homília

V Európe sú dve mestá, ktoré tvrdia, že uchovávajú relikvie sv. Troch kráľov. To prvé mesto je Miláno v Taliansku, kam do kostola sv. Eustorgia mali v r. 325 priniesť tieto relikvie z Konštantínopolu. Druhým mestom je Kolín nad Rýnom v Nemecku. V roku 1162 obsadil Miláno cisár Fridrich Barbarossa, relikvie si vzal a umiestnil v kolínskej katedrále. Tam ich možno vidieť podnes vo vzácnej zlatej schránke. Tieto relikvie údajne skúmali aj odborníci a potvrdili, že kosti patria trom mužom rôzneho veku.

Kto títo muži naozaj boli, sa nikdy nezistí. Zaujímavejšia otázka je, o kom vlastne rozpráva Matúšovo evanjelium vo svojej druhej kapitole. Slovenský text ich nazýva mudrci z východu. V iných jazykoch sú označovaní ako znalci hviezd, astrológovia alebo mágovia. Mágovia boli v Perzii (Iráne) pohanskí kňazi, vzdelanci a liečitelia. Evanjelium neuvádza ich mená, ani krajinu pôvodu. Išli za hviezdou. Zvláštne hviezdy vtedy ľudí fascinovali, prisudzoval sa im význam pre chod udalostí vo svete. Matúšovo rozprávanie spája týchto mudrcov s najvyššími predstaviteľmi v Izraeli. Stretnú sa s Herodesom, veľkňazmi a zákonníkmi. Od židovských znalcov Sv. písma sa dozvedia o dávnom proroctve o narodení vodcu v meste Betleheme. Herodes následne požiadal mudrcov, aby všetko dobre preverili a potom mu prišli podať správu o dieťati. Príbeh vrcholí, keď mudrci opäť uvidia hviezdu, nájdu dieťa s jeho matkou a odovzdajú mu vzácne dary.

O akých mudrcoch, Matúšovo evanjelium rozpráva? Aby sme si na túto otázku odpovedali, musíme si najprv odpovedať na otázku, o čom evanjelium rozpráva. Vieme, že Matúšovo evanjelium bolo napísané najmä pre kresťanov židovského pôvodu. Mali veľké problémy so svojimi krajanmi, ktorí Ježiša za Mesiáša neprijali, dokonca schvaľovali jeho odsúdenie na smrť na kríži. Na druhej strane, ku koncu 1. stor. n. l. sa títo židovskí kresťania čoraz viac ocitali v jednom spoločenstve, v jednej cirkvi, s kresťanmi pohanského pôvodu, ktorí Ježiša za svojho Mesiáša prijali. Títo noví kresťania boli iní, mali iné zvyky, neprevzali židovské náboženské zákony. Ale prijali Ježiša za svojho Mesiáša, Krista Pána! Muselo to byť pre kresťanských Židov udivujúce i úžasné. Prečo Ježiša, prorokmi predpovedaného za vodcu a pastiera Izraela, prijímajú cudzinci? Priviedla ich hviezda? Tá sa spomína len v rozprávaní o mudrcoch. Ale čo potom priviedlo tisíce pohanov zo všetkých krajov sveta k Ježišovi? Ak hviezda, tak v tom zmysle, ako sme to čítali včera z úvodu Jánovho evanjelia, ktoré hovorí o svetle, čo prišlo na svet. Pohania našli v Ježišovi riešenie života, svetlo na konci tunela, života v temnote, hriechu, nevedomosti, otroctve, závislostiach, strachu. Nie všetci, ale mnohí. Našli Ježiša tí, čo nežijú – ako píše apoštol Ján – zo žiadosti tela, ale z Boha (Jn 1,13).

Kto chce, môže si myslieť, že kedysi niekde žili traja zvedaví, múdri muži, čo videli hviezdu a našli malého Ježiška v Betleheme. A že ich kosti sa zachovali a sú uložené v kolínskej katedrále. Biblickí teológovia nám však povedia, že príbeh o mudrcoch je literatúra, prerozprávanie nájdenia Ježiša ako Božieho Syna a nášho Brata na základe skúsenosti tisícov bývalých pohanov, čo sa stali kresťanmi, čo v Ježišovi našli svoje svetlo, svoju spásu. Kresťania zo židovstva videli na nich potvrdenú vieru, že Boh koná a stále oslovuje ľudí. Zároveň si kresťanskí Židia potvrdili aj skúsenosť, ako sa dá zničiť aj najlepšie náboženstvo, ak z neho ľudia urobia len tradíciu a systém na udržanie moci.

Na Silvestra som hovoril, že všetci vidíme, ako sa svet mení, a že nás zvlášť trápi, ako sa u mnohých ľudí z nášho prostredia stráca viera a vzťah k cirkvi. Kde nájsť pomoc či poučenie? Na počiatku kresťanstva Ježišovi nasledovníci zažívali odmietanie a prenasledovanie. Napriek tomu sa viera v Ježiša ako Krista masovo šírila a po roku 300 n. l. kresťania už neboli len chudobní ľudia, ale boli všade, vo všetkých mestách okolo Stredozemného mora, na vyšších rímskych úradoch, v armáde i na cisárskom dvore. Ako sa to dá vysvetliť? Odpoveď je jednoduchá: Išli za hviezdou, priviedla ich hviezda rozumného riešenia problémov ľudského života, problémov sociálnych, morálnych, existenciálnych, hviezda rozumnej predstavy o Bohu, ktorý je Stvoriteľ a zároveň je Slovo, čo sa stalo telom a ktoré sa chce stať telom v každom z nás. A táto hviezda bola každodenne overovaná životom tých, čo Ježišovi uverili. Život kresťanov bol pre okolie ďalším vyžarovaním hviezdy. Kresťania sa totiž na rozdiel od Židov a rôznych ezoterických skupín neizolovali, neschovávali so svojím presvedčením, naopak, v neľútostnej pohanskej spoločnosti vytvárali bratské vzťahy aj s pohanmi, stali sa pre mnohých príťažliví svojou rozumnosťou a ľudskosťou.

V tom je odkaz dnešného sviatku pre nás. Žime úprimne i rozumne zo svojej viery, z osobného vzťahu s Bohom alebo aspoň z jeho hľadania. A nežime sami pre seba, len pre úzky okruh svojej rodiny a priateľov. Žime solidárne s ľuďmi vo svete a dosvedčme, že Ježiš Kristus je tá jediná moc, ktorej sa oplatí pokloniť.