Homília - 26.12.2024

Keď som bol mladý, v čase vlády komunistov, sme sv. Štefana, prvého mučeníka spomedzi kresťanov, brali ako príklad človeka, ktorý sa nedá zlomiť prenasledovaním Kristových nepriateľov. Za takých nepriateľov sme pokladali vládnucich komunistov, ktorí po roku 1948 začali dávať do väzenia nevinných ľudí, zatvárali biskupov a farárov, rehoľníkov úplne zakázali, cirkvi zobrali temer všetok majetok, zakázali vydávanie náboženských kníh a časopisov, zrušili cirkevné školy. Na biskupské úrady do každej kancelárie dali policajta, ktorý všetko kontroloval. O pôsobení kňazov, ktorí neboli uväznení, rozhodovali štátni úradníci a policajti (príslušníci ŠTB). Všetkých vzdelaných a statočných kňazov odstránili z vyšších cirkevných pozícií a nahradili ich povoľnými až zradcovskými osobami. V čase mojej mladosti to nebolo už také hrozné ako v 50. rokoch 20. stor., ale cirkev bola stále veľmi obmedzovaná. Sv. Štefan bol pre nás patrónom odporu voči nepriateľom cirkvi.

Čím som bol starší a pozornejšie som čítal príbeh o sv. Štefanovi, som si však uvedomoval, že Štefana neukameňovali nepriatelia zvonka, ale zvnútra. Nie pohania alebo ateisti, ktorých by hnevala Štefanova viera. Umučili ho ľudia vlastní, veriaci Židia, ktorých do nepríčetnosti rozčuľovalo Štefanovo chápanie židovskej viery. To chápanie, ktoré videlo naplnenie zmluvy medzi Bohom a ľuďmi v Ježišovi Kristovi. V 6. kap. Skutkov apoštolov čítame, ako bol Štefan obvinený, že hovorí proti Bohu a proti Mojžišovmu zákonu a že ohlasuje: Ježiš Nazaretský zborí chrám a zmení poriadky, ktoré ustanovil Mojžiš (Sk 6,13-14). Kvôli tomuto obvineniu bol Štefan predvedený pred veľradu, pred tých istých ľudí, ktorí odsúdili na smrť Ježiša. Bolo to len dva roky po Ježišovej smrti, asi v roku 30 v 1. stor. n. l.

V tých prvých rokoch boli kresťanmi len ľudia židovského pôvodu. Od Židov – nekresťanov ich oddeľovalo, že Ježiša prijali za Mesiáša. Stále sa však cítili byť členmi židovského náboženského spoločenstva. Štefan a ďalší chodili sa modliť do synagóg a tam vysvetľovali Starý zákon vo vzťahu k Ježišovi, že v ňom sa naplnili Božie prisľúbenia. V 7. kap. Skutkov apoštolov je uvedená dlhá reč, ktorou sa Štefan bránil pred veľradou. V tej reči prešiel od Abraháma cez Mojžiša a Dávida až po Ježiša, aby ukázal, ako Boh cez rôznych ľudí hovoril a konal v dejinách židovského ľudu. Nakoniec musel povedať: „Vaši otcovia zabíjali prorokov a vy sa takisto protivíte Duchu Svätému. Teraz ste sa stali zradcami a vrahmi Spravodlivého.“ Predstavitelia židovstva sa nad jeho slovami rozzúrili, a Štefan vtedy zvolal: „Vidím nebesia otvorené a Syna človeka (Ježiša) stáť po pravici Božej“ (Sk 7,56). To už veľkňazi a ich ľudia nevydržali, Štefana vyvliekli za mesto a zabili ho.

Väčšina dnešných kresťanov sa nazdáva, že viera v Ježiša ako Mesiáša nás podnes rozdeľuje len so Židmi, ktorí v neho neuverili. Mali by sme si priznať, že veľmi vážne môže rozdeľovať aj nás. Veriť v Ježiša predsa neznamená len sväto vyslovovať jeho meno. Ako hovoril Štefan, Ježiš je dôležitejší ako chrám v Jeruzaleme a ako celý Mojžišov zákon. Nie chrám a napísaný zákon sú mierkou toho, čo je správne, ale Ježiš. Toto platí aj dnes. Ježiš je nad cirkvou a každým cirkevným zákonom, každým rozhodnutím v cirkvi. Teologicky povieme: Podstatou kresťanstva nie je nejaká myšlienka, nejaká veta z katechizmu, ani žiadna modlitba, ale Ježiš Kristus. Jeho život. Nielen ten historický, ale ten oslávený u Boha. Vznešene povedané – život Ježiša po pravici Božej. Vďaka tomu Ježiš koná aj dnes v Duchu Svätom medzi nami. Preto sa s ním radíme, prosíme ho o sprevádzanie, o dar lásky Božej.

Aby sme sa v tom nepomýlili, potrebujeme cirkev. Preto máme rôzne úlohy a úrady v cirkvi. Veľkým hriechom a nešťastím však je, ak ľudia na vyšších cirkevných pozíciách zabudnú, že mierou všetkej správnosti je Ježiš a jeho evanjelium a namiesto neho urobia zo seba mierku všetkej pravdy a hodnôt. Prečo to takto dopadne, môže mať viac príčin. Pápež František to raz jednoducho povedal: Niektorí z cirkvi nie sú zamilovaní (do Ježiša), iba navyknutí. Pred tromi rokmi pri návšteve na Slovensku v Katedrále sv. Martina v Bratislave vo svojom príhovore povedal: „Niekedy máme radšej všetko vopred stanovené, zákony, bezpečnosť a uniformita namiesto toho, aby sme boli zodpovední a dospelí kresťania, ktorí myslia, pýtajú sa vlastného svedomia a vedia aj spochybniť svoje predstavy.“ Potom spomenul, ako raz dostal list od nejakého biskupa (nepovedal od ktorého z ktorej krajiny; možno to bolo aj zo Slovenska). Bola tam sťažnosť na nuncia. V liste sa písalo: „Boli sme 400 rokov pod Turkami a trpeli sme. Potom 50 rokov pod komunistami a trpeli sme. Ale sedem rokov s týmto nunciom bolo horších ako obe tie veci!“ František zakončil: „Bez slobody, bez otcovstva to nejde.“ (Príhovory pápeža Františka počas apoštolskej cesty na Slovensku, SSV Trnava 2021, 20-22.)

Sv. Štefan, prvý mučeník, je patrónom odporu voči nepriateľom cirkvi. Nech je pre nás čoraz viac aj patrónom slobody a lásky v cirkvi. Slobody v mene Ježiša a lásky k Ježišovi, aby sme sa ním merali, ním hodnotili, spolu s ním premýšľali a konali.