Dnešné čítanie z Lukášovho evanjelia o zvestovaní anjela Panne Márii je rozprávanie o zvláštnom zážitku a stave, do ktorého sa dostala. Odohráva sa v jej mysli a srdci, a napokon v jej tele. Mária má zjavenie, počuje anjelovo posolstvo, že sa stane matkou syna, ktorý bude zároveň synom Najvyššieho. Keď celkom nechápe, pýta sa a dostane vysvetlenie. Zvestovanie končí súhlasom Márie: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ V cirkvi hovoríme, že tento súhlas, Máriino áno, je začiatkom našej spásy. Boh koná, človek spolupracuje. Ako pripomenulo dnešné čítanie zo Starého zákona o Eve a Adamovi, jestvuje aj iná možnosť. Hovorili sme o tom aj včera. Človek sa môže sústrediť len na seba, robiť zo seba stredobod vesmíru. Že to nejde, spozná podľa svojho úpadku, zničení vzťahov a prostredia okolo seba.
Pri čítaní úryvku evanjelia o zvestovaní anjela Márii a jej súhlase s tým, čo navrhuje Boh, spomenul som si na knihu Viktora Frankla (+1997), ktorá vyšla pod názvom: Napriek všetkému povedať životu áno (1946). Frankl bol rakúsky lekár, psychiater. Bol židovského pôvodu a podobne ako mnohí iní Židia bol so svojou rodinou odvlečený do koncentračného tábora. Frankl pobyt v táboroch prežil, ale po vojne, po návrate do Viedne, zisťuje, že zahynuli jeho manželka, otec, matka i brat. Svojej knihe, v ktorej spracoval skúsenosť s najťažším obdobím svojho života, dal povzbudzujúci názov, lebo na rozdiel od iných psychológov a lekárov dával pri liečení veľký dôraz na nájdenie zmyslu života. Človek sa zaiste má starať o svoje telo a svoju psychiku (emócie), ale musí uspokojiť aj svoje duchovné potreby. V koncentračnom tábore si všimol, že ťažké podmienky, hlad, niekoho priviedli tomu, aby sa správal ako divé zviera, ale iných k tomu, aby sa správali ušľachtilo.
Od čoho to závisí? Frankl bol presvedčený, že človek síce nie je nezávislý od podmienok, v ktorých žije, ale svoje správanie si predsa len volíme sami. Konáme podľa toho, v čom nachádzame zmysel. Problém je, ak sa zmysel vôbec nehľadá, ak sa len pasívne podlieha okolnostiam, či už je to naša povaha, zdravotný stav, rodinný pôvod alebo udalosti vo svete. Preto sa Frankl snažil svojich pacientov liečiť aj tým, že im pomáhal nájsť zmysel života.
Keď o tom premýšľame, uvedomujeme si, že objavovanie toho, v čom nachádzame zmysel, je odstupňované. Niekto nájde ten zmysel v statočnom znášaní ťažkých okolností svojej existencie, iný vyhľadáva krásu v prírode či umení a niekto vedome hľadá, ako poslúžiť Bohu a ľuďom. Zmysel nemožno do situácii, v ktorých sa nachádzame, vkladať umelo, ten zmysel tam už je, a našou úlohou je objavovať ho.
Rozprávanie o zvestovaní anjela Panne Márii nie je historická správa. Je to básnické vyjadrenie skúsenosti, že na najvyššej úrovni možno nájsť zmysel svojho života v súhlase s Bohom, jeho vôľou pre nás, s tým zmyslom nášho života, ktorý je už vložený do nášho povolania, radosti, utrpenia, materstva a otcovstva i do situácií vo svete, do ktorých sme zapojení.
Prežívame situácie ľahšie i ťažšie, niektorí také náročné, že sa to zdá nad všetky ľudské sily. Pomáhame si v týchto situáciách hľadaním zmyslu života? Pomáha nám naša viera objavovať ten zmysel, nevymýšľať ho, ale objavovať ho tak, ako je už do tých situácií vložený? Nech nám sviatok Panny Márie a prítomný advent, ako aj naše skúsenosti pomáhajú v poznávaní zmyslu nášho života! Nech nám pomáhajú napriek niekedy ťažkým okolnostiam povedať životu áno, vysloviť súhlas s tým, čo na tej najvyššej úrovni spoznáme ako pozdrav pre nás, ako naše vlastné zvestovanie od Boha!