Homília - 1.12.2024

Dnes začíname nový cirkevný rok, slávime 1. adventnú nedeľu. Na začiatku sv. omše požehnáme adventné vence, ktoré ozdobia náš kostol a naše domácnosti. V prvom čítaní zo Starého zákona prorok Jeremiáš povzbudzuje ľudí, že prídu lepšie časy. Boh splní svoj prísľub. Medzi nami vyrastie spravodlivý výhonok, Boží človek, ktorý prinesie právo a spravodlivosť. V druhom čítaní apoštol Pavol prosí kresťanov v Solúne, aby pokračovali v tom, čo od neho prijali – v živote podľa Ježiša Krista. Dnešné evanjelium pripomína viaceré trápenia, ktoré sú vo svete. Ľudia môžu reagovať dvojako: Prepadnúť strachu alebo zdvihnúť hlavu a zorientovať sa. Snažme sa patriť k tým, ktorí sa nedajú zaskočiť zlými udalosťami a spoznajú, že prichádza Kristus, náš Záchranca.

List biskupov

Dňa 24. 12. 2024 pápež František slávnostne otvorí svätú bránu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne, čím sa v našej cirkvi začne sláviť Jubilejný svätý rok. Ukončený bude 6. 1. 2026. Takéto jubilejné roky sa slávia každých 25 rokov. Heslom nastávajúceho jubilejného roka sú slová: „Pútnici nádeje“. Blízke Vianoce i jubilejný rok sú výzvou, aby sme putovali, opustili starý spôsob života a rozdávali lásku, ktorú nám ponúka Boh. V duchu synodálneho procesu sme pozvaní k vzájomnému dialógu, načúvaniu a spolupráci. V Kristovi sme spojení so životom všetkých kresťanov v jednote jeho Tela i s celým ľudstvom.

Vo Svätom roku budú na programe rôzne stretnutia, púte a ďalšie podujatia. Niekto bude putovať priamo do Ríma, ďalší na sväté miesta u nás. V našej blízkosti sú za osobitné sv. miesta Jubilejného roku vyhlásené: Katedrála sv. Martina v Bratislave, Bazilika Sedem. P. M. v Šaštíne, Bazilika Narodenia P. M. v Marianke, Kostol sv. Antona v Báči a Kostol sv. Anny v Šenkviciach. To je jedna strana slávenia. Druhá, dôležitejšia, bola vyslovená už v Starom zákone, kde v knihe Levitikus čítame tieto požiadavky: „Slobodu pre všetkých, prepustiť otrokov, vrátiť majetok a zabraté pozemky, odpustiť dlhy, nevydierať blížneho, neosočovať, neutláčať a neokrádať blížneho, mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána.“ (zvlášť Lv 25,8-24) K tomuto programu Sv. roka sa prihlásil Ježiš v nazaretskej synagóge: „Duch Pánov ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným, oznámil zajatým, že budú prepustení, slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ (Lk 4,16-19)

Je dobré putovať do Ríma, prejsť svätou bránou, navštíviť hlavné baziliky, vyspovedať sa, získať úplné odpustky, prijať eucharistiu. Ale dajme pozor, aby sme význam Svätého roka nezúžili. Musí nám veľmi záležať na tom, aby sa skončili vojny a krvavé konflikty medzi štátmi. Výzvy pápeža narážajú na tvrdé srdcia a hluché uši. Čo môže urobiť každý z nás? Zastavme susedské či rodinné majetkové súdne spory, pokúsme sa o zmierenie v manželstve, dajme príležitosť narodiť sa dieťaťu v lone ženy, odmeňme spravodlivo svojich zamestnancov... Zmysel Svätého roka je v slovách, ku ktorým sa prihlásil Ježiš: „Hlásať evanjelium chudobným; prepustiť zajatých; darovať zrak slepým; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Toto všetko uskutočňujme vo svojom každodennom živote, aby sme boli znamením nádeje pre svet. Biskupi Slovenska žehnajú a prosia o modlitbu.

Homília

V stredoveku boli jubilejné roky úzko spojené s púťami a snahou získať odpustky. Ľudia veľmi prežívali, že ich život je konečný a že všetkých po smrti čaká Boží súd. Aby sa obstálo pred Božím súdom, bolo treba získať odpustky – či už pre seba alebo pre zomrelých. Dnes odpustkom málokto rozumie. V zásade ide o odpustenie nie hriechov, ale trestov za hriechy. Vedomé zlé činy majú svoje následky. Tie tresty neudeľuje nejaký Boží policajt. Sú to následky, ktoré si privolávame na seba sami. Sú ako blato, ktoré sa nám nalepí na nohy, a potom to ťaháme za sebou a všade zanechávame špinavé stopy. Nemôžeme sa tváriť, že to nejestvuje. To, čo v cirkvi voláme odpustky, sú potom odmeny za dobré skutky, ktoré získame tým, že konáme nielen obyčajné dobro, ale čosi navyše. V stredoveku sa získanie odpustkov spájalo najmä s vykonaním púte. Najdôležitejšie pútnické ciele boli dva: Jeruzalem a Rím. Nepredstavujme si to ako dnes. Išlo sa peši, často celé mesiace i roky. Cesty boli nebezpečné. Bohatší ľudia pred cestou napísali testament a časť majetku rozdali. V stredoveku nestaval štát kostoly, nemocnice, školy, ani sirotince a starobince. Boli postavené z rozdaného majetku. Nesmejme sa tým ľuďom, že chceli získať odpustky. Čo zostáva dnes v prospech verejnosti po bohatších ľuďoch? Čo zostane po nás?

Tradícia jubilejných rokov pretrvala. Ako sme počuli z listu biskupov, budú sa organizovať rôzne podujatia, púte, možnosť získať odpustky... Kto môže, pôjde do Ríma alebo inde na púť. Pre nás je najbližšie Marianka. Spoločnou úlohou našej farnosti by v jubilejnom roku mohlo byť dokončenie opravy našej kalvárie. Z listu biskupov sme počuli ale niečo dôležitejšie ako odkaz na cirkevné slávenia. Máme konať skutky, ktorými budeme riešiť vážne problémy. Jubilejné roky v Starom zákone boli medzi Židmi rokmi skutočného oslobodenia. Bohatí ľudia, u ktorých sa chudobní zadlžili – ak nie skôr, tak v ten jubilejný rok –, tým chudobným bez náhrady vrátili majetok. Ježiš svoj program takisto nazval programom uzdravenia a oslobodenia.

Včera som čítal dobré postrehy od jedného českého evanjelického kazateľa. Píše, že dnes mnohí ľudia trpia osamelosťou a majú pocit, že sú nepotrební. Mladší, zdravší ľudia zas žijú pocitom, že sa majú starať len sami o seba. Za najväčšiu úlohu kresťanov preto dnes pokladá nezištný, nevypočítavý záujem o druhých, o všetkých tých, čo nestíhajú bláznivé tempo tejto doby. Azda by to mohla byť aj naša najdôležitejšia spoločná úloha pre začínajúci advent, blízke Vianoce a nasledujúci rok. Vytvárať prostredie záujmu, opory, zohriatia v dnešnom sebeckom a studenom svete. Podľa vyžarujúceho tepla z našich kruhov nech svet spozná, že sa oplatí byť kresťanom, že má zmysel sláviť Jubilejný rok!