Homília - 8.9.2024

Dnes slávime 23. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V prvom čítaní počujeme proroka Starého zákona, ktorý Židom v babylonskom zajatí ohlasuje nový začiatok. Ten príde ako veľké uzdravenie pre ľudí i pre celú zem. Podľa dnešného evanjelia Ježiš uzdravil hluchonemého človeka. Vyzval ho, aby sa otvoril. Kto je vnútorne zablokovaný, nemôže sa uzdraviť. List Jakubov, z ktorého čítame dnešnú nedeľu, venuje osobitnú pozornosť chudobným. Ak sa podľa autora textu majú kresťania vyznačovať niečím zvláštnym, tak tým, že nepodceňujú chudobných a neskláňajú sa pred bohatými.

List biskupov

Na nedeľu 22.9. sa pripravuje Národný pochod za život v Košiciach a naši biskupi poslali list, ktorý si želajú dnes prečítať:

O niektorých skutočnostiach sa veľa hovorí, iné zostávajú nepovšimnuté. Medzi skryté bolesti novodobej spoločnosti patrí neúcta k ľudskému životu. Za múrmi nemocníc, ústavov a rôznych zariadení, ale aj za múrmi našich osobných vzťahov sú životy ešte nenarodených, ale aj životy sirôt, ľudí starých, chorých, zdravotne znevýhodnených, bezdomovcov, obetí násilia, zomierajúcich či utečencov... Často o tom nechceme počuť. Ježiš v evanjeliu hovorí človeku, ktorý nepočul: „Effeta!“ – „Otvor sa!“ Ježišova výzva patrí nám všetkým. Nemáme ostať hluchí a má sa nám rozviazať jazyk, aby sme o týchto skutočnostiach správne rozprávali a náš hlas aby zaznel na obranu tých, ktorí sa nemajú možnosť brániť.

Z tohto dôvodu bude v nedeľu 22. 9. 2024 v Košiciach Národný pochod za život. Verejným spôsobom chceme vyjadriť žiadosť, aby bol ľudský život chránený od počatia až po prirodzenú smrť. Je to štvrtý celonárodný pochod tohto druhu. Predošlé pochody priviedli mnohých k zamysleniu – uvedomili si súvislosti, opravili rebríček hodnôt, pocítili Božie volanie do služby životu. O téme ochrany života bolo viac počuť aj v mediálnom priestore. Snahy o liberalizáciu zákonov o potratoch boli potlačené, zvýšilo sa povedomie o poskytovaní pomoci matkám v núdzi, vznikli nové projekty pomáhajúce ochrane života. Významne sa zintenzívnil záujem o poradenstvo týkajúce sa bioetických otázok.

Aj nastávajúci pochod za život má byť výrazom našej otvorenosti pre ochranu života a morálnu obnovu spoločnosti. Pestovanie kultúry života je úloha dlhodobá a náročná. Spoločným a vytrvalým úsilím môžeme pracovať na zmene zmýšľania, hodnôt i zákonov. Preto pozývame do Košíc na Národný pochod za život. Program začne v sobotu večer 21. 9. v Katedrále sv. Alžbety. V nedeľu 22. 9. budú biskupi sláviť sv. omše v jednotlivých farnostiach na území Košíc. Popoludní bude program na Hlavnej ulici v centre mesta. Prijmime Ježišovu výzvu „Efeta!“ – „Otvor sa!“ Otvorme svoje srdcia pre hodnoty, o ktorých mnohí nechcú počuť a ktoré patria k tým najdôležitejším. Pápež František účastníkom pochodu za život v Taliansku povedal: „Poďte odvážne vpred napriek nepriazni, lebo v stávke je absolútna dôstojnosť ľudského života, daru nášho Boha Stvoriteľa.“ (podpísaní košickí biskupi)

Homília

Pochody za život, tiež za rodinu, ktoré organizujú niektorí slovenskí katolíci, sú istou reakciou na pochody, ktoré organizujú aktivisti podporujúci tzv. reprodukčné, sexuálne a rodové práva. Debatu, čo je v politike právo a čo nie, nebudeme riešiť v kostole. Ako však priznávajú biskupi vo svojom liste, aj pochod za život má politický rozmer: „Verejným spôsobom chceme vyjadriť žiadosť, aby bol ľudský život chránený od počatia až po prirodzenú smrť.“ Ide o pokus ovplyvniť verejnú mienku. Biskupi v ďalších riadkoch spomenuli, že predošlé pochody niečo ovplyvnili. Nepodarilo sa vylepšiť zákony o ochrane života detí pred narodením, ale nepresadili sa ani snahy o väčšiu liberalizáciu. Keď počúvame, že v USA viacerí poprední politici presadzujú možnosť ísť na potrat až do 9. mesiaca tehotenstva, povieme si, že u nás nie sme na tom až tak zle. O tzv. práve na potrat, akoby šlo o ďalšie ľudské právo, sa však hovorí aj u nás. Doteraz to svetský zákon len „dovoľuje“, ale nepokladá to za právo.

Čo s tým máme ako cirkev? Cirkev sa zapája do boja o verejnú mienku. Ale nejde len o to, aby sa zhromaždilo veľa ľudí na verejný pochod. Omnoho viac ide o to, aby sme sa dotkli sŕdc a myslí ľudí. Najmä tých, čo tvoria veľkú skupinu občanov, ktorá neuznáva žiadnu záväznú vieru a etiku okrem vlastných túžob a potrieb. Čo urobíme, aby sme sa dotkli srdca a mysle týchto ľudí? Aký pochod sa dá usporiadať, aby sme sa dostali do kontaktu s touto verejnosťou, ktorá sa cirkvi stráni, ba každý nábožensky apel vo verejnosti berie ako zásah do vlastného súkromia a osobných práv?

Podľa úryvku dnešného evanjelia Ježiš hluchonemého najprv oslovil: Otvor sa! Toho človeka k Ježišovi priviedli. Mal asi dobrých priateľov, ktorí mu chceli pomôcť a vnímali jeho trápenie. Ježišovo konanie sa zdá zvláštne. Vzal ho mimo verejnosť, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa jeho jazyka. Ježiš vlastne použil posunkovú reč, aby hluchonemý pochopil, čo sa s ním ide diať. Podobný postup by mal platiť aj pre nás. S človekom, ktorý je uzavretý, zablokovaný, či telesne, duševne alebo duchovne – a to platí aj pre súčasných sekulárnych ľudí – treba vstúpiť do kontaktu na jeho úrovni a v rámci jeho možností. Potom mu môžeme ukázať, že otvorenie sa pre nový obzor, ktorý mu ponúkame, ho neohrozí, ale naopak, uzdraví a poteší. Napokon to bude na ňom. Ježiš nepovedal: Otvorím ťa, ale otvor sa...

Naše konanie ako kresťanov, či v súkromí alebo na verejnosti, nemá mať teba podobu sporu a súdu, ale vnímavej pozornosti voči tomu, kto je uzavretý, zablokovaný, kto má problém, ktorým trpí. Potom môže nasledovať zblíženie a pomoc. Kedy sa nám podarí takto pomôcť? V zásade až potom, ako si sami priznáme svoje vlastné blokácie, svoje hluchoty a nemoty a poprosíme sami o otvorenie sa.