Homília - 11.8.2024

Dnes slávime 19. liturgickú nedeľu obdobia cez rok. Dnešné čítanie z evanjelia pokračuje témou o Ježišovi ako chlebe života. Zároveň sa ukáže rozpor medzi Ježišovou predstavou a predstavami jeho poslucháčov. Mnohí ľudia nedokázali prijať Ježiša ako toho, kto koná v Božom mene. Podľa čoho sa to dá spoznať? Evanjelium naznačí odpoveď: Chlieb z neba je ten, kto dáva seba „za život sveta“. Podľa prvého čítania aj prorok Eliáš narazil na nepochopenie a zutekal do púšte. Tam chcel nešťastný radšej zomrieť, ale práve tam spoznal, že Boh ho nasýti a posilní. V druhom čítaní nám radí apoštol Pavol, aby sme sa nedali znechutiť a aby sme žili v Božej láske.

Homília

Pred niekoľkými dňami pre hrozbu teroristického útoku zrušili vo Viedni koncerty americkej speváčky, ktorá je v súčasnosti považovaná za najúspešnejšiu vo svete. Na jej koncertoch sa mali zúčastniť veľké tisíce ľudí. Hudobníci a speváci zo sveta tzv. pop-kultúry sú označovaní za ikony, teda za postavy hodné uctievania. Ich obdivovatelia ich nesledujú len v čase zábavy, ale nechávajú sa nimi ovplyvňovať aj pri výbere životných hodnôt a v osobnej morálke.

Spomínam tento príklad, aby sme si vedeli lepšie predstaviť, čo to znamená, ak v evanjeliu čítame, že Ježiš je pre nás chlebom života. Je to niekto, koho obdivujeme, na koho sústreďujeme svoju pozornosť, s kým sa identifikujeme, komu sa chceme podobať a byť mu nablízku. Neznie to pekne, ale je to zrozumiteľné, ak sa o niekom, koho obdivujeme, povie, že ho „žerieme“. Keď Jánovo evanjelium vo svojej obraznej reči hovorí, že Ježiša máme jesť, chce povedať, že cez neho máme to najdôležitejšie, dokonca priamy kontakt s nebom a záruku nesmrteľnosti. „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ povie Ježiš.

Jánovo evanjelium nie je doslovný záznam Ježišových slov a skutkov. Texty evanjelií nie sú kroniky, ale svedectvá viery, že Ježiš je Mesiáš, Kristus Pán, v ktorom sa nám zjavil Boh. Tieto svedectvá sú literárne spracované, používajú obrazné rozprávania, pomocou ktorých približujú, prečo je Ježiš dôležitý a čo si od neho máme vziať pre svoj život. Ešte viac ako pre ostatné tri evanjeliá je táto obraznosť typická pre evanjelium podľa Jána. Dnes sa opäť venujeme obrazu z tohto evanjelia, ktorý Ježiša predstavuje ako chlieb z neba, chlieb života. Skúsme si precítiť tento obraz. Čo to znamená mať niekoho za chlieb, za najpotrebnejší pokrm? Pri porovnaní s nejakým slávnym človekom, ktorého obdivujú milióny, aj pri Ježišovi platí, že nás priťahuje a nadchýna, že nás teší a obšťastňuje. Neviem posúdiť, nakoľko hviezdy tzv. šoubiznisu ovplyvňujú mladých ľudí. Dôležité je rozlišovať, čo nás priťahuje, keď sa chceme baviť, a čo nás určuje v našich názoroch a našom správaní. Pri hviezdach šoubiznisu je v poriadku, ak sa niekto baví pri ich produkcii, ale môže byť zlé, ak sa niekto nechá ovplyvňovať ich spôsobom života. Pri Ježišovi platí opak. Nie je dôležité, ako vyzeral, čím bol navonok zaujímavý, dôležité je jeho myslenie a konanie.

Keď Jánovo evanjelium prirovnáva Ježiša k chlebu, chce vyjadriť, že Ježiš je ten, kto je takpovediac našou výživou. Vyživuje našu myseľ, určuje naše konanie. Ako sa prakticky uskutočňuje táto výživa? Prebieha to na rôznych úrovniach. Máme obľúbené niektoré Ježišove obrazy. V antickom Ríme nebol Ježiš znázorňovaný na kríži, ale ako mladý muž nesúci na ramenách ovečku. Koncom 19. stor. sa stal veľmi populárny obraz Ježiša, ktorý ukazuje na svoje srdce. Máme obľúbené niektoré piesne o Ježišovi. Omnoho dôležitejšie je však jesť, priam „hltať“ jeho názory, jeho myšlienky, a rozprávať sa s ním. Vtedy spoznávame, že Ježiš sa nám prihovára ešte osobnejšie ako čítaním o ňom. Prihovára sa nám svojím Duchom v našom duchu, v našom rozume a srdci. A potom nás aj pretvára, hýbe nami až tak, že ho napodobňujeme, nasledujeme vo svojom konaní. Toto všetko sa deje aj mediálne, teda nejakým prostredníctvom. Aj najslávnejšia spevácka hviezda z Ameriky by bez médií zostala pre 99% ľudí neznámou. Podobne potrebuje Ježiš, ak sa o ňom máme dozvedieť, ak sa má stať našou láskou, mediálne sprostredkovanie. V jeho prípade je tým hlavným médiom cirkev, jej sviatosti, bohoslužby, zvestovanie, kázne, ale vlastne aj my všetci, ktorí si navzájom dosvedčujeme, čo je pre nás chlebom, ktorý nás živí, určuje, motivuje.

Keď som bol mladý, na vrchole slávy boli v hudobnom svete Beatles. John Lennon sa vtedy vyjadril: „Som slávnejší ako Ježiš Kristus.“ Zameniť ikony náboženstva hodné uctievania za ikony šoubiznisu nie je práve dobrý nápad. Ale na to musí prísť každý sám. Keď sa nás na občianskej výchove učiteľka pýtala, koho obdivujeme, povedal som, že Roberta Kennedyho. Bol to americký politik. Jeho brata v pozícii prezidenta zavraždili. Robert bol ako 42 ročný zastrelený tiež. Stalo sa to 5. júna 1968 v Los Angeles krátko po tom, ako oznámili jeho víťazstvo v primárkach, keď kandidoval na prezidenta. Vtedy som bol študentom na gymnáziu. Profesori na znak úcty zrušili vyučovanie a dali nám voľno. Aké muselo byť vyžarovanie tejto osobnosti, ak v komunistickom Československu, v dobe, keď nebol žiaden internet, bol tento človek známy a uctievaný? Pre mňa bolo v tej dobe, keď sa u nás vysmievalo náboženstvo, veľmi povzbudzujúce, že Robert Kennedy bol aj úprimný katolík. Hoci pochádzal z bohatej rodiny, vždy stál v politike na strane chudobných a ponižovaných a ostro sa staval proti vojne, ktorú vtedy viedli Spojené štáty vo Vietname.

Aké sú naše ikony, ktoré uctievame? Aké máme vzory a ideály, ktorými sa sýtime, z ktorých žijeme? Nech sú to v prvom rade tí, čo sa sami živia Ježišom, jeho myslením a konaním! Dúfam, že sú to aj naši rodičia, naši priatelia i osobnosti z veľkého sveta, čo nežili pre seba, ale pre lepší svet. Pripojme sa k nim aj my, keď dnes ďakujeme za dar Ježiša, za chlieb pravého života.