Homília - 21.4.2024

Úvod do liturgie

Dnes slávime 4. veľkonočnú nedeľu, ktorá sa nazýva aj nedeľou Dobrého pastiera. V našej cirkvi sa dnes zvlášť modlíme za kňazov a kňazské povolania. V evanjeliu dnes čítame, ako sa Ježiš prirovnal k dobrému pastierovi, ktorý sa obetavo stará o svoje ovce. Patrí sa pripomenúť, že dobrý pastier je predovšetkým Ježiš sám a nik iný. Kňazi a ďalší zodpovední ľudia v cirkvi sa len majú snažiť, aby svoj život nežili pre seba, ale ako dar pre iných. V prvom čítaní apoštol Peter prirovnáva Ježiša k uholnému kameňu, ktorý je pre stavbu najdôležitejší. V druhom čítaní apoštol Ján predstavuje vzťah medzi ľuďmi a Bohom ako vzťah medzi otcom a deťmi. Boh nás pritiahol svojou láskou, a tí čo vďačne odpovedali, stali sa jeho deťmi.

Homília

Keď prídu za mnou ľudia, aby si objednali krst alebo sobáš, zapisujem do matriky aj ich povolanie alebo zamestnanie. V súčasnosti ľudia najčastejšie uvádzajú také povolania ako informačný technik alebo administratívny pracovník, časté je aj podnikateľ. Len zriedkavo niekto spomenie remeslo. S povolaním pastier sa mi nepredstavil ešte nikto.

Podľa 10. kapitoly Jánovho evanjelia sa raz takto predstavil Ježiš: „Ja som dobrý pastier.“ Nie hocijaký, ale dobrý, nie najatý, ale skutočný. V nasledujúcich vetách evanjelia je opísané, prečo je niekto dobrým pastierom: Dáva svoj život za ovce, neuteká pred vlkmi, pozná svoje ovečky a ony poznajú jeho. Potom Ježiš povie niečo, čo prevýši všetko ostatné: Poznáme sa tak, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Tými slovami Ježiš vyjadril ochotu darovať život, čo je zároveň dôvodom, prečo ho miluje Otec..

Podľa niektorých poznámok v evanjeliách predpokladáme, že Ježiš mohol byť pôvodným povolaním tesár a neskôr pôsobil ako potulný kazateľ. Ak sa označil za pastiera, išlo o prirovnanie, ktorým naznačil, na čom mu naozaj záleží. V tej dobe bolo mnoho pastierov, pričom v podmienkach Blízkeho východu bolo pasenie oviec, kôz a ďalších zvierat jedným z hlavných zdrojov obživy. Pastiermi boli aj známi ľudia z dejín Izraela: Abrahám, Mojžiš a Dávid. Pastier, ktorý bol vlastníkom stáda, mohol byť v tých časoch aj veľkým pánom. Keď sa Ježiš označil za pastiera, ľudia si vedeli predstaviť, že má záujem zhromaždiť okolo seba veľkú skupinu ľudí a niečo s nimi urobiť. Ježiš sa prirovnal k povolaniam, ktoré mali podobný záujem a niekedy sa aj označovali ako pastierske. Boli to povolania kňazov a kráľov. Obe sa často prelínali. Kráľ v tých časoch bol často aj najvyšším kňazom a mohol sa označovať za najvyššieho pastiera. Každý vedel, že kráľ nepasie ovce, ale prirovnanie bolo výstižné, lebo sa dalo ľahko predstaviť, že tak, ako sa pastier stará o ovce, kráľ alebo kňaz sa má starať o ľudí.

Titul dobrý pastier je v evanjeliu blízky titulu Kristus. Tento pojem (gr. christos) môžeme prekladať do slovenčiny ako „pomazaný“. Králi boli christos, lebo práve pomazaním olejom boli uvádzaní do úradu. Prví kresťania tento titul preniesli na Ježiša, aby vyznali: On je náš Bohom pomazaný kráľ a kňaz, náš pastier. V 10. kap. Jánovho evanjelia po stati o Ježišovi ako dobrom pastierovi nasleduje text o hádke Ježiša so Židmi v chráme, ktorí sa ho pýtali: „Ak si Kristus, povedz nám to otvorene!“ Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám a neveríte. Skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec“ (Jn 10,24-26). Ak sa Ježiš označuje za dobrého pastiera, vyslovuje svoju túžbu byť vodcom, kráľom, kňazom ľudí, ktorí ho počúvajú. Počúvajú ho, lebo najprv ich on počúva, s nimi cíti. V reči evanjelia: Pozná ich a oni poznajú jeho. Pre nás slovo poznať navodzuje súvis s rozumom, ale vo Sv. písme pri slove poznať ide viac o dôveru a lásku. Na tej najhlbšej rovine toto dôverné poznanie je umožnené tým, že ten, kto iných poznáva a necháva sa poznať, je sám najprv Bohom poznaný a Boha poznáva.

Zamestnať sa ako pastier alebo živiť sa chovom zvierat je dnes zriedkavé. Byť pastierom v obraznom zmysle slova by však malo byť pre nás čosi normálne. Byť pastierom pre Ježiša značilo prijať poslanie kňaza, proroka a kráľa; vznešene povedané: Mesiáša alebo Krista. Ako čítame z evanjelia, toto poslanie sa nevyznačuje ovládaním iných, ale darovaním sa iným: „Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“ Každý kresťan je pri krste pomazaný olejom, aby sa naznačilo, že má byť ako Ježiš kňazom, prorokom a kráľom. Dospelý kresťan by teda mohol mať ambíciu byť takým pastierom, ktorý nechce mať v prvom rade funkciu, ale chce slúžiť životu iných – či už v rodine, obci, krajine, cirkvi alebo medzi priateľmi.

V jednom rakúskom misijnom časopise som čítal povzbudzujúci článok o komunite Indiánov v Ekvádore, ktorí si ubránili svoju obec pred ziskuchtivými podnikateľmi, nedovolili im ťažiť vzácne suroviny na svojom území, nedali sa kúpiť, obhájili sa na súdoch, ale sa ani neuzavreli pred svetom. Ich mladí ľudia študujú na školách a používajú súčasné technológie, ale naďalej sa starajú o svoju komunitu. Zaujalo ma, že jednou z hlavných predstaviteliek ich obce, a to aj na medzinárodnej úrovni, je žena Patrícia Gualinga. Svoju komunitu zastupuje aj v synodálnom procese, je poradkyňou biskupov a kardinálov v Latinskej Amerike. (Lehren aus dem Urwald, in: Forum Weltkirche, Juli/August 2019, 17-20.)

Niekedy premýšľam, že úlohou našich farností a spoločenstiev by mala byť aj snaha vychovávať takýchto pastierov, pastierky – dnes sa hovorí lídrov – pre naše spoločenstvá i celú spoločnosť. Vychovávať, formovať ľudí, ktorí nebudú túžiť po funkciách, ale po práci, službe, obetavosti pre iných. Niekedy toto povolanie môže byť aj funkciou, ale funkcia (moc) nesmie byť jeho podstatou. Poznáme takých ľudí okolo seba? Túžime sa stať takými ľuďmi a modlíme sa, aby sme sa takými stali?

Nech Ježiš ako dobrý pastier je pre nás veľkým príkladom i výzvou, aby sme za jedno z najlepších povolaní považovali to jeho povolanie – byť dobrým pastierom, priateľom, vodcom a sprievodcom!