Homília - 5.2.2023

Úvod do liturgie

Dnes slávime 5. nedeľu liturgického obdobia cez rok. V prvom čítaní zo Starého zákona použil prorok zaujímavé prirovnanie. Spravodlivého človeka, ktorý pomáha chudákovi, prirovnal k slnku, ktoré vychádza na obzor. Zároveň naznačil, že takýto človek, čo iným rád pomáha, lieči vlastné zranenia a odstraňuje svoje temné stránky. Podobne dnešný úryvok z evanjelia prirovnáva Ježišových učeníkov k soli a svetlu. Nemáme sa podceňovať, ale oceniť kvality, ktoré sme dostali od Boha, a použiť ich na ochutenie a osvetlenie života iných ľudí. Apoštol nám v dnešnom druhom čítaní povie, že byť svetlom pre iných neznamená pýšiť sa svojou mocou, ale chápať svoju prácu a činnosť ako službu Božej moci.

Homília

Asi každý pozná rozprávku Soľ nad zlato. Príbeh je známy z kníh aj z filmového spracovania. Rozprávka svoju zaujímavosť zakladá na protiklade niečoho, čo je ľuďmi veľmi cenené ako zlato, a niečoho takého obyčajného a prehliadaného ako hŕstka soli. Samozrejme, vzácna je aj soľ, vzácne je aj korenie, i keď inak ako zlato. Mnohé mestá zbohatli na ťažbe soli a v minulosti sa ľudia z Európy vydávali na riskantné cesty do ďalekých krajín, aby doviezli domov vzácne korenie.

Obrazy soli a svetla použil Ježiš, keď vysvetľoval, čo očakáva od svojich učeníkov. Spomenul pritom aj jednu podmienku: Soľ má naozaj chutiť, svetlo má naozaj svietiť! V tom zmysle sú Ježišove slová náročnou výzvou: Buďte naozaj soľou, buďte naozaj svetlom!

Položme si dve otázky: Komu Ježiš povedal príklady o soli a svetle a čo chcel týmito príkladmi povedať? Evanjelium uvádza, že Ježiš to povedal svojim učeníkom. Asi pri nich myslíme na apoštolov a na ďalších Ježišových priaznivcov. Ak sa pozrieme do Matúšovho evanjelia, vidíme, že reč o soli a svetle nachádza sa v 5. kapitole hneď po Ježišovom príhovore k poslucháčom, ktorých oslovil ako blahoslavených. Vieme, že takto nazýval ľudí, ktorých z jednej strany poznal ako chudobných, plačúcich i prenasledovaných, ale z druhej strany ich poznal ako hladných po spravodlivosti, ako úprimných a milosrdných. Týmto všetkým, teda nielen apoštolom, Ježiš priamo hovorí: Vy ste soľ zeme, vy ste svetlo sveta. Evanjelium takto nazýva všetkých záujemcov, ktorí sa schádzali okolo Ježiša, aby ho počúvali, aby sa uzdravovali, aby sa ich často nešťastný život zmenil na život šťastný a požehnaný. Reč o soli a svetle nie je teda adresovaná niekoľkým osobitne vybraným ľuďom, ale všetkým záujemcom. Zároveň tieto príklady soli a svetla dobre vystihujú situáciu týchto ľudí. Navonok naozaj nevyzerajú ako zo zlata. Nie sú bohatí a mocní. Je v nich však istá hodnota, ktorá je ako soľ, ako vzácne korenie. Sú to ingrediencie, ktorých nepoužívame veľa, ak ich vsypeme do pokrmu, rozptýlia sa v ňom a súčasne ho konzervujú. Podobne je to so svetlom. V súčasnosti sme zvyknutí na bohato osvetlené priestory. Predstavme si však, že by sme tu boli po tme a niekto by zažal malé svetielko, ako by nás to nepatrné svetlo potešilo! Keď takto premýšľame, odpovedáme si už na tú druhú otázku, čo chcel Ježiš príkladmi soli a svetla povedať. Nechcel povedať nič viac a nič menej ako to, že ideme dať chuť, ideme dať kvalitu svetu, ktorý je mizerný a často na zaplakanie. Ideme dať svetlo svetu, ktorý je navonok nablýskaný, ale často falošný a temný.

Čím alebo ako túto kvalitu prinesieme sebe a svetu? Prinesieme ju počúvaním svojho srdca, vnímaním svojich najhlbších túžob. Nie je to náhoda, že práve ľudia všelijako zranení, postihnutí, podceňovaní túžia po vyslobodení a uzdravení zo svojho trápenia. Iste, nie je to ani u nich samozrejmé, vieme, že niektorí nešťastní ľudia nechajú sa pohltiť svojím nešťastím. Ale iní zostanú túžiaci a keď sa stretnú s podobne vnímavým srdcom, odpovedajú, prídu a s prekvapením si vypočujú ako tí Ježišovi poslucháči: Vy ste soľ, vy ste svetlo, máte na to, aby ste dodali kvalitu okolitému svetu.

Čo presne príklady soli a svetla v Ježišovej reči znamenajú? V rozprávke predstavuje soľ lásku, keď Maruška povie otcovi: „Mám ťa rada ako soľ.“ Aj u Ježiša soľ a svetlo predstavujú lásku, a tiež čestnosť, spravodlivosť a ďalšie čnosti, ktoré si ľudia nedali vziať, nedali si ich vytrhnúť zo srdca napriek mnohým životným zraneniam. V týchto dňoch je pápež František na návšteve Konga a Južného Sudánu. Obe krajiny majú za sebou dejiny plné utrpenia. V minulosti ich týrali európski kolonizátori, neskôr po získaní nezávislosti otriasli krajinami sebecké záujmy rôznych zbohatlíkov a boje medzi jednotlivými klanmi. Jeden náš priateľ, ktorý rád chodieva aj k nám do kostola, pracuje na veľvyslanectve EÚ v Južnom Sudáne. Viackrát mi rozprával, ako sa snažia obyvateľom tejto krajiny pomôcť, aby prestali so spormi a začali budovať svoju vlasť. Ich vzájomná nevraživosť je o to smutnejšia, že Južný Sudán vznikol len pred 12 rokmi ako krajina kresťanov odtrhnutím sa od severnej časti Sudánu, kde vládne prísny islamský režim. Pápež včera na veľkom zhromaždení prirovnal ich situáciu situácii Izraelitov, ktorí vyšli z Egypta, aby sa dostali na slobodu. Ohrozovalo ich more i púšť, ale Mojžiš ich povzbudzoval, aby sa nebáli a prekonali všetky nebezpečenstvá. „Aj vy máte za sebou časy otroctva a pred sebou more násilia a vojen, ktoré treba prekonať,“ prihovoril sa ľuďom František. A položil otázku: „Skade nabral Mojžiš dôveru, že tie ohrozenia prekonajú? – Zo svojho vzťahu s Bohom.“

Podľa toho poznáme, že máme Boha pri sebe, že napriek svojim zraneniam nevyhasne v nás túžba po láske, po pokoji, po spravodlivosti. Keď sa táto túžba v nás stretne s Božím oslovením: „Neboj sa, máš na to, máš v sebe soľ a svetlo,“ a my toto oslovenie prijmeme, začnú sa diať veľké veci, začne sa meniť náš život, začne sa meniť náš svet. Prajeme veľmi kresťanom v Afrike i u nás na Slovensku a kdekoľvek vo svete, aby sme neboli soľou na vyhodenie, ale naozajstnou kvalitou, ktorá sa mocne prejaví a premení nás i náš svet!