Homília - 8.12.2022

Úvod do liturgie 

Dnes slávime sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Tento sviatok sa začal sláviť najprv vo východnom kresťanstve, v našej západnej cirkvi sa zaviedol od konca 15. stor. Jeho téma sa ideovo definovala až v roku 1854. Dnešné čítanie zo Starého zákona je známe rozprávanie o hriechu prvých ľudí. Neohlasuje sa im len trest, ale najmä nádej, že zlo – symbolizované postavou hada – bude prekonané a zničené. V druhom čítaní uvažuje apoštol Pavol o vyvolení všetkých ľudí v Kristovi, teda o Božom pláne milosrdnej lásky pre všetkých, ktorí nadviažu vzťah s Kristom. V dnešnom evanjeliu je obrazom správnej viery Panna Mária, ktorá sa nechá Bohom osloviť, nechá sa viesť Duchom Svätým.

Homília

S cirkevnými sviatkami majú dnes ľudia problém, a to aj tí, čo chodia do kostola. Onedlho budeme sláviť Vianoce, väčšina ľudí sa na ne teší. Ale prečo? Bude azda väčšina ľudí sláviť Vianoce preto, že sa nám narodil Spasiteľ, Kristus Pán? Niektorí sa zapoja do spevu piesne, ktorá to spomína, ale žeby ich najväčšia radosť závisela od toho, že sa kedysi narodil Kristus Pán? Skôr sa zdá, že väčšina ľudí slávi Vianoce pre istú náladu, ktorá je s nimi spojená, pre isté emocionálne prežívanie. Pre mnohých sú Vianoce predovšetkým sviatkami rodiny. Ak nie inokedy, aspoň na tieto sviatky pokúšajú sa byť na seba dobrí.

Predstavme si, žeby sme na Vianoce nezaspievali pieseň Tichá noc alebo nemali v kostole betlehem. Predstavme si, žeby sme nemali stromček a neboli by žiadne darčeky... Pieseň Tichá noc sa k nám dostala z Rakúska koncom 19. stor., tradícia betlehemov je staršia. Vianočný stromček a darčeky – to je tradícia pomerne nová, na slovenskom vidieku sa rozšírila až v 20. stor. Čo by sme slávili na Vianoce, ak by nebola Tichá noc, ani betlehem, ani stromček, ani darčeky?

Celkom prvý a hlavný kresťanský sviatok bola Veľká noc. To bol sviatok, ktorý kresťania prevzali od Židov, ale dali mu novú náplň. Postupne sa počas roka zaužívali viaceré sviatky súvisiace s Ježišom Kristom: jeho zvestovanie, narodenie, oslávenie. Neskôr na tieto Kristove sviatky nadviazali sviatky P. Márie: jej zvestovanie čiže počatie, narodenie, oslávenie. Dnešný sviatok, ktorý sa nazýva Nepoškvrnené počatie P. Márie, je podobný sviatku Zvestovania Pána, ktorý sa slávi 25. marca, 9 mesiacov pred Vianocami. V prípade Márie tých 9 mesiacov oddnes je 8. september, sviatok Narodenia P. Márie. Všimnime si, že sviatky Panny Márie sú v kalendári napodobnením sviatkov Pána Ježiša. Kardinál Walter Kasper raz napísal, že sú ich poetickým prerozprávaním.

Ľudia dnes básne veľmi nečítajú, ani nevymýšľajú. Aj piesne sú vlastne básne. Kedysi, keď neboli moderné médiá, bežní ľudia si piesne tvorili a spievali sami. Z piesní, ktoré máme v katolíckom spevníku, majú niektoré ľudový pôvod, iné umelecký. Podobne si predstavme sviatky. Z istého pohľadu sú to umelecké udalosti. Tie najväčšie sviatky vznikli z dejinných udalostí, ich premýšľania, a najmä aktualizácie ich významu. Sviatky P. Márie vznikli, ako povedal Kasper, zvlášť prebásnením udalostí týkajúcich sa Ježiša.

Básnenie pri modlitbe má blízko k mystike, mimo-rozumovej skúsenosti. Nie je náhoda, že všetky sviatky P. Márie vznikli najprv vo východnom kresťanstve, ktoré je viac mystické ako rozumové. V západnom kresťanstve, v rímskokatolíckej cirkvi, tieto sviatky šírili najmä františkáni, ktorí mali vždy povesť ľudových kazateľov. Ak mali medzi sebou aj profesorov teológie, tí tie básne o P. Márii snažili sa prepísať do teologickej reči. Tak vzniklo aj dnes ťažko pochopiteľné vyjadrenie – „nepoškvrnené počatie“. Hlavná modlitba dnešného sviatku to vyslovuje naozaj dosť ťažkopádne: „Svätý Bože, nepoškvrneným počatím P. Márie pripravil si dôstojný príbytok svojmu Synovi a pre budúce zásluhy jeho smrti uchránil si ju od každého hriechu...“ Omnoho lahodnejšie to zaznie, keď o nepoškvrnenej spievame: „Celá krásna si, Mária, v tebe škvrny nijakej niet.“ (JKS 332)

Tu, v kostole, si o týchto veciach rozprávame, niekedy o nich básnime a spievame, aby sme to, čo je pre nás najdôležitejšie, vedeli žiť. Dajme si pritom pozor, aby sme si pozlátku pekne zabaleného darčeka nezamenili za obsah. V našom kresťanskom náboženstve sú sviatky tým pekným obalom, piesne, stromčeky a pod., sú ako mašličky na darčeku. A podstatou je Ježiš, Kristus Pán. Aby bola k nemu cesta ľahšia, mnohí z nás sa radi dívajú na jeho matku. Keď sa dobre dívame, dokážeme si pohľad z Ježiša a Márie preniesť zasa späť na seba. A vtedy už nevidíme seba ani optimisticky, ani pesimisticky, ale pravdivo. Nenamýšľame si, že svet sa krúti okolo nás, ale nevidíme sa ani ako odpísaní hriešnici. Vidíme, že naše rany sa zahojili. O to prosí dnešná záverečná modlitba: „Pane a Bože náš, nech sviatosť, ktorú sme prijali, zahojí v nás rany po prvotnom hriechu...“

Ak by som to mal vyjadriť nejakým prirovnaním, tak na dnešný sviatok odporúčam zostať pri obraze Panny Márie nepoškvrnenej, ako ju máme znázornenú na bočnom oltári v našom kostole. Mária drží v rukách Ježiška a nohami šliape po hadovi, symbole zla. Podstata našich kresťanských sviatkov spočíva v tom, aby sme sa na mieste Ježiška videli aj my. Aby sme verili i vedeli, že sme našli ruky, že sme našli náruč, ktorá nás drží, nesie a objíma. Je to náruč P. Márie, ale za ňou treba vidieť Božiu milosť, ním darovanú lásku. Ona drží a nesie aj P. Máriu, aby potom Mária mohla podržať nás.