Homília - 3.7.2022

Celá sv. omša tu:

Úvod do liturgie

Dnes slávime 14. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Prvé čítanie pochádza z poslednej kapitoly Knihy proroka Izaiáša. Prorok ohlasuje záchranu ľudu, ktorý trpí v zajatí. Zaujímavé je, ako túto záchranu, spôsobenú Bohom, prirovnáva úteche, ktorú poskytuje malému dieťaťu jeho matka. Evanjelium tiež spomína záchranu. Ľudia majú veľa starostí a Ježiš posiela svojich učeníkov, aby sa o nich postarali a uzdravovali ich. Je to odkaz aj pre nás, aby sme úlohu viery a cirkvi viac videli v poskytovaní priateľstva, blízkosti a uzdravenia. V druhom čítaní spomína apoštol Pavol, že sa nechce chváliť ničím iným ako krížom Pána Ježiša Krista. Kríž, ktorý sa pokladal za znamenie trestu a prehry, apoštol pochopil ako znak víťazstva. Iba z lásky, ochoty zmysluplne trpieť, môže sa prekonať smrť a tvoriť nový život.

Homília

Čo je zlo a čo je dobro? Niekedy sa nám to zdá byť jasné, či už v našom osobnom živote alebo vo veľkom svete. Inokedy sme však  takí dopletení, že zlo a dobro nedokážeme rozlíšiť. Pred pár mesiacmi ma požiadali mladí ľudia o sobáš a zároveň krst pre ich dievčatko. Týždeň pred svadbou sa všetko zrušilo, ten muž urobil výstup, svoju partnerku ponížil a vyhráža sa súdom o dieťa. Môžeme sa diviť, prečo pravú podobu toho muža tá pani nespoznala skôr. Bola príliš dobromyseľná alebo chcela veriť, hoci na to nebol dôvod? Asi to nie je také jednoduché... Podobné je to vo veľkej politike. Médiám je zväčša jasné, kto je diabol a kto anjel. Keď pápež František poukáže na širšie príčiny konfliktov vo svete, nevidí zlo len na jednej strane a vymenuje celý rad vojen, ktoré ktosi známy vyvolal v Afrike, na Blízkom Východe, v Ázii, začnú sa nad ním médiá pohoršovať. „Vo vojne sa netancuje menuet, ale zabíja sa,“ konštatuje pápež a opakovane obžalúva z roznecovania vojen obchod so zbraňami a jeho podporovateľov.

Keď v evanjeliu čítame o diabloch a ich vyháňaní, zväčša nevieme, čo si máme predstaviť. Podľa dnešného úryvku z Lukášovho evanjelia Ježiš poveril viac ako 70 svojich učeníkov, aby išli skromne, bez veľkej výbavy, navštevovať ľudí, aby im prinášali pokoj, teda dobro v celosti, aby sa s ľuďmi zblížili a uzdravovali ich chorých. Po svojom návrate sa učeníci pochválili Ježišovi, že sa im poddali aj zlí duchovia. Ježiš to zvláštne okomentoval: „Videl som Satana padať z neba ako blesk. Neradujte sa z moci nad zlými duchmi, ale z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi“ (Lk 10,17-20).

Diabla si nevieme predstaviť, ale zlo nás v mnohých oblastiach tlačí celkom viditeľne. To, čo je zlé, a čo je dobré, nie sú však nejaké veci a fakty. Nedá sa napríklad povedať, že slnko je dobré a dážď zlý, alebo že daniele na lúke pred Borinkou sú dobré a diviaky v lesíku zlé. To, čo veci, javy a nás samých robí dobrými a zlými, sú duchovné postoje, záujmy a prístup k tomu všetkému. To, čo nazývame duchom, je z princípu neuchopiteľné, nie je to vopred dané, sú to predstavy a túžby, ktoré sú možné, je možné konať z dobrého alebo zlého ducha. Niekto neverí, že je možné proti zlu bojovať a pokúša sa pred zlom nanajvýš skryť. Niekto ďalší si zasa namýšľa, že on je čistý a zlý sú tí iní. Tak asi videl spomenutý muž svoju partnerku, i keď je možné, že len hral divadlo a klamal, aby mohol zrušiť záväzok, ktorý pôvodne prisľúbil. Vo veľkom svete je to ešte horšie. Zlá je len jedna strana, tí druhí sa chvália, že sú hodnotovo orientovaní...

Ježiš videl Satana padať z neba ako blesk. Je to odkaz pre nás: Neverte, že zlo je neporaziteľné, že má nad vami moc. Ak neuveríte v jeho moc – obrazne povedané, ak neuveríte, že sídli v nebi – nemá nad vami moc. Ježiš nás vyzýva, aby sme nenálepkovali zlo a dobro na samotné udalosti a ľudí, ale pýtali sa na ducha. Z akého ducha sa čosi deje, o čo ide a prečo? Dôležité je, aby sme boli sami úprimní a vedeli rozpoznať, po čom túžime a kedy konáme z dobrého a nie zo zlého ducha. Pomôckou na rozpoznanie je to, ako sa vystrojíme. Ježišovi učeníci sa nemajú spoliehať na veľké peniaze, na prešibaných právnikov a vkladať dôveru do zbraní. Ježiš nás učí: Neberte si mešec, ani kapsu, vyzbrojte sa pokojom a prinášajte ho. Nepýtajte si fajnové jedlo, jedzte, čo vám ponúknu. Zaujímajte sa o problémy a trápenia ľudí a konajte uzdravujúco!

Uveriť v seba, že som dobrý, slušný, hodnotový, alebo vybrať si svojho obľúbenca v politike a maľovať si ho na ružovo, je ľahké, ale zväčša hlúpe, ba nebezpečné. Pozorne a citlivo vnímať, kde ja a iní konáme z dobrého alebo zlého ducha, kde a kto ľudí uzdravuje (telesne, duševne, duchovne), kto prináša nehraný pokoj, kto ľudí nerozdeľuje, ale zmieruje a vytvára priateľské zväzky – to je náročnejšie. Zrušený sobáš treba využiť na odstránenie klapiek z očí a strachu zo svojho srdca. Netreba prosíkať, ale skončiť s ponižujúcim vzťahom, a nezľaknúť sa, ak sa partner vyhráža právnikmi. Vojnu a hromadenie zbraní nemožno ospravedlniť. Ako hovorieva pápež František, treba vidieť krízu – keď sa nerieši, mení sa v konflikt. Ak sa má vojna ukončiť, musíme vidieť celú skutočnosť: „Vojnový stav je stav omnoho všeobecnejší a vážnejší, ako jednoduché delenie na dobrých a zlých. Všetci nesieme spoluzodpovednosť a máme sa tomu učiť“ (https://www.vaticannews.va/cs/papez/news/2022-07/papez-ve-valce-se-netanci-menuet-ale-zabiji.html).

Ježiš nás posiela do sveta, možno len do sveta vlastnej rodiny, ale niekedy aj za hranice. Pritom sa nemáme predvádzať, seba chváliť, robiť sa dobrými, ale konať dobro. Je také ťažké rozpoznať, kedy prinášame pokoj, priateľstvo, kedy ľudí spájame a kedy uzdravujeme? Nech nám k tomu pomôže tichá modlitba, spoločná bohoslužba a najmä skúsenosť Ducha, ktorého dostanú tí, čo po ňom úprimne túžia.