Homília - 18.4.2022

Hovorieva sa, že „pokiaľ dýcham, dúfam“. Príslovie pochádza ešte z latinčiny: „Cum spiro, spero.“ Otázka je, kde vziať dôvody nádeje a aby tie dôvody boli hodnoverné. Keď počúvam a čítam správy z Ukrajiny, rozmýšľam, čomu sa dá vlastne veriť. Najmenej verím vyjadreniam z vládnych miest. Jedno, ktorého štátu. Väčšina správ a komentárov je zmiešaninou skutočnosti s dojmami a chceniami. Záleží, koho pisateľ alebo hovorca zastupuje, alebo, aké má vlastné záujmy.

Dnes z Matúšovho evanjelia čítame krátku správu o Ježišovom vzkriesení. Správa má dve nerovnaké časti. Najprv ide niekoľko žien pozrieť hrob, ako chodievajú ženy aj dnes pozrieť a upraviť hroby svojich blízkych. Podľa Matúšovho evanjelia mali zažiť zjavenie anjela, ktorý odvalil kameň od hrobu. Ten anjel sa im prihovoril a zvestoval im, že Ježiš bol vzkriesený. Vyzval ich, aby si pozreli prázdne miesto, kde Ježiš ležal v hrobe, a potom im povedal, aby išli rýchlo oznámiť jeho učeníkom, že sa majú odobrať do Galiley, kde sa s ním stretnú. Ženy anjela poslúchli a išli za učeníkmi. Na ceste ich stretol sám Ježiš, ony mu objímali nohy, klaňali sa mu, a Ježiš im zopakoval, čo im už predtým povedal anjel, aby oznámili učeníkom (ktorých nazýva bratmi), aby išli do Galiley, kde ho uvidia. Správa z Matúšovho evanjelia potom pokračuje druhou časťou o strážnikoch, ktorí z poverenia Piláta a veľkňazov mali strážiť hrob. Zdá sa, že strážnici oznámili, že hrob je prázdny, ale žiadne vysvetlenie k tomu nepodali. Napokon, sa o nich píše, že, keď sa zjavil anjel, boli z toho ako mŕtvi. Čo už taký mŕtvy, šokovaný človek, vie o nejakej udalosti povedať? Že títo ľudia dostali ešte aj zaplatené, aby mlčali, je predstaviteľné. Ak tí strážnici boli ne-židia, boli mimo celej udalosti, netýkala sa ich, a na vieru v bosoráctva a čary boli zvyknutí.

Správa o Ježišovom vzkriesení je v Matúšovom evanjeliu pomerne chudobná. Adresátmi prvého zjavenia – anjela i Ježiša – sú ženy, učeníci stretnú Ježiša až neskôr v Galiley. Matúš má v poslednom odseku celého evanjelia ešte zmienku, že niektorí učeníci aj na tom stretnutí s Ježišom stále pochybovali (Mt 28,17). Zaujímavé, že Matúš vôbec nespomína zjavenia vzkrieseného Ježiša v Jeruzaleme, o ktorých sa zmieňujú iné evanjeliá. A ako jediný spomína strážnikov.

Keď o tom rozmýšľame, vidíme, že vo svete to vždy tak chodí, že jednu verziu majú vládne miesta, ďalšiu ich posluhovači, zamestnanci, vojaci, hovorcovia, a ďalšiu prívrženci tej druhej strany, čo nemá moc, ani strážnikov, ani médiá. Hovorí sa, že na to, kde je pravda, si treba počkať, a často dlhú dobu. Vysvetlenia po nejakej udalosti však budú vždy rôzne. Historici hovoria, že vieme vlastne všetko, čo sa stalo na Slovensku počas II. svetovej vojny, ale vysvetlenia či názory sú podnes rôzne a asi aj zostanú. Moja generácia zažila rok 1968, zažili sme prevrat roku 1989, zdá sa, že vieme o tom všetko, ale vysvetlenia a názory na to sú rôzne. Fakty a názory sa kladú jedny proti druhým. Podobne to je a bude s vojnou na Ukrajine. Správy a história budú zmiešaninou skutočnosti, dojmov, pocitov i klamstiev.

To, čo zostane, je skutočnosť, z ktorej sa dá žiť. Denne počúvam o ľuďoch na Slovensku, ktorí prijali vojnových utečencov a pomáhajú im. Potom sú ľudia, ktorí vedia spolu držať kríž a spolu kráčať, ako tá Ruska a Ukrajinka pred pár dňami na krížovej ceste v Ríme. Skutočnosť, z ktorej sa dá žiť, nie je viera v jedných alebo druhých politikov a novinárov, ani jednoducho viera v seba, že ja som ten múdry, dobrý a spravodlivý. Skutočnosť, z ktorej sa dá žiť, je viera v niečo, niekoho, ktorá nás premieňa zo smutných, ubitých, nešťastných, hriešnych na radostných, posmelených, áno, aj šťastných a obnovených.

Ak evanjeliá svedčia, že Ježiš sa niekomu zjavil v Jeruzaleme, iným na ceste, ďalším v Galiley, že bol najprv nepoznávaný, potom poznaný, a že napokon zanechal svojich učeníkov a učeníčky presvedčených a z neho žijúcich, dokonca, o ňom a v jeho mene konajúcich vo svete, a to tak, že mnohých ľudí dokázali presvedčiť, priam naočkovať im svoju vieru, a to všetko bez politikov, médií a vojakov, tak to všetko je potvrdením, že nezáleží, ako a kde sa to presne stalo, ale že sa to stalo. Že sa stala a stále sa deje jedna krásna skutočnosť: Ježiš žije, Boh ho vzkriesil a skrze neho s ním a v ňom kriesi, obnovuje, dáva život aj nám.