Homília - 19.12.2021

Celá sv. omša tu:

Poslednú nedeľu pred Vianocami sa v minulých rokoch konávali tzv. spoločné alebo hromadné spovede. Taká spoločná spoveď pred Vianocami bola v tom, že viacerí kňazi prišli spovedať do jedného kostola a ľudia si mohli vybrať, ku komu pôjdu. Keďže prišlo naraz veľa ľudí, spovede boli krátke: Vyznanie hriechov, krátke poučenie, ľútosť, rozhrešenie, skutok pokánia... Za ostatné dva roky sme takéto spoločné spovede pre zdravotné opatrenia nemohli organizovať. Menej chodíme aj na bohoslužby. Čo môžeme v tejto situácii urobiť alebo čo nás môže táto situácia naučiť?

Úryvok z evanjelia na poslednú adventnú nedeľu spomína návštevu Márie u Alžbety. Túto návštevu si vysvetľujeme ochotou Márie pomôcť jej staršej príbuznej, ktorá po dlhých rokoch neplodnosti čaká svoje prvé dieťa. Text evanjelia sa však nezameriava na samotnú praktickú pomoc, ale dôraz kladie na slová Alžbety, ktorými víta mladú príbuznú. Jej slová sú pokračovaním zvestovania, keď za Máriou prišiel anjel a oznámil jej, že zostúpi na ňu Duch Svätý a ona sa stane matkou Syna Božieho (Lk 1,35). O Alžbete sa píše, že tiež ju naplnil Duch Svätý, preto Máriu nazýva „matkou svojho Pána“. Tieto slová sú sprevádzané radostnými pohybmi dieťaťa v matkinom lone (Lk 1,44).

Keď sa pýtame, o čom je rozprávanie o návšteve Márie u Alžbety, treba povedať, že nejde o historickú správu nejakého novinára, ktorému by sa Mária pochválila svojím očakávaním, ako to robia niektoré súčasné herečky a tzv. celebrity. Toto rozprávanie – ako napokon obe prvé dve kapitoly Lukášovho evanjelia – sú poviedkou, meditáciou, ktorá bola napísaná ako vyjadrenie viery, že Boh nás požehnal narodením Ježiša a svojím zjavením v ňom. Súčasne treba dodať – ak niekto v Ježišovi spoznáva Božie zjavenie, ide o formuláciu viery, pričom sa historická (konkrétna) skúsenosť prepája s duchovným prehliadnutím. V Lukášovom evanjeliu takto prehliadne po Ježišovej smrti stotník, ktorý, keď videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: „Tento človek bol naozaj spravodlivý“ (Lk 23,47). Mohli by sme sa pýtať, ako pod krížom môže oslavovať Boha vojak, ktorý velil popravnej čate, a prečo tak nehovorili Ježišovi priatelia a učeníci. Opäť treba povedať, že ide o literárne rozprávanie autora evanjelia z pohľadu neskoršieho obdobia, keď stotník vystupuje ako hovorca mnohých pohanov, čo v Ježišovi našli zmysel svojho života a svoju najväčšiu autoritu. Inak povedané, čo na začiatku evanjelia ohlasuje anjel a čo dosvedčuje Alžbeta – a tiež jej ešte nenarodený syn –, to na záver evanjelia dosvedčuje stotník: Boh nás požehnal narodením a pôsobením Ježiša a svojím zjavením v ňom.

Naši ľudia chodievali na spoveď pred Vianocami, aby sa tak pripravili na slávenie sviatkov. Keď nie sú v súčasnosti spovede pre mnoho ľudí možné, nezostaňme pri tom, že sa nedá urobiť nič, ale urobme niečo krajšie! Pred mnohými rokmi pôsobil som vo farnosti, kde nielen pred veľkými sviatkami, ale začiatkom každého mesiaca chodili na spoveď stovky ľudí. Spovedal som v tých dňoch od rána do večera. Spovede museli byť krátke, nemohol som s ľuďmi veľmi rozprávať, zistiť, kto má aký problém, poradiť sa s nimi. Trápilo ma to, tak som raz navrhol, že spovedať budem ten istý čas – od rána do večera –, ale že prosím, aby tí istí ľudia nechodili každý mesiac, ale prišli raz za dva-tri mesiace. Časom sa ľudia rozdelili a odrazu som ich lepšie spoznal a mohli sme sa navzájom rozprávať. Potom som pri sv. omši podľa čítaní zo Sv. písma pripravil spytovanie svedomia. Už nešlo o jednoduché otázky, či sme v tej či inej téme nezhrešili, ale otázky vychádzali zo Sv. písma.

Napríklad nad textami dnešnej nedele by sme sa mohli pýtať: Prorok v Starom zákone odsudzoval vykorisťovanie chudobných a naparovanie sa mocných a predpovedal príchod vládcu, ktorý bude vládnuť silou Pána, v úcte pred Bohom. Koho v našej spoločnosti pokladáme za takého vládcu? Za takého vládcu by sme mali pokladať iba Ježiša. Ale ako môže vládnuť Ježiš v dnešnej spoločnosti? Nie je to tak, že vládnuť chce cez nás? Nie cez nás ako jednotlivcov, čo by si niečo namýšľali, ale cez nás ako skupiny, spoločenstvá, ktoré vytvárajú ohniská, svetielka slobody, radosti, spravodlivosti, uzdravenia. Hovorili sme si o tom minulú nedeľu. Príbeh o návšteve Márie u Alžbety nás môže viesť k podobným otázkam. Nielen, či si pomáhame jeden druhému, ale najmä, ako si pomáhame jeden druhému spoznať, kedy a ako nás oslovuje Duch Svätý.

Aj tento rok je tých hromadných veľkých spovedaní menej, ale stretnutí, ako mala Mária s Alžbetou, nech je viac! Medzi najkrajšie stretnutia patria tie, keď sa mi ozývajú ľudia, ktorí sa chcú poradiť, alebo neboli na spovedí celé desaťročia. Niekedy jedna priateľka pošle druhú, jeden priateľ pošle ďalšieho. Nech nás teda súčasná pandemická a duchovná bieda nezlomí, ale nech nám pomáha spoznávať v tom všetkom, čo prežívame, ako nás oslovuje Boh a ako nám ukazuje nové spôsoby riešenia a liečenia našich problémov, otázok a životných situácií!