Homília - 21.11.2021

Celá sv. omša tu:

Ľudová rozprávka z Filipín spomína kráľa a jeho synov. Keď kráľ zostarol, premýšľal, ktorému zo synov odovzdá svoje kráľovstvo. Rozhodol sa ich podrobiť skúške. Ukázal im veľkú prázdnu halu vo svojom paláci a povedal: „Každému dávam päť strieborných. Za tieto peniaze zaplňte túto halu dnes do večera! Čím, to je vaša vec. Komu sa to podarí, bude mojím nástupcom.“ Starší syn vyšiel na pole, na ktorom práve zberali cukrovú trstinu. Robotníci ju nosili do mlyna, prešovali a odpad vyhadzovali. Starší syn si povedal, že je to dobrá príležitosť ľahko splniť úlohu. Zaplatil mužom, a tí vymletú trstinu navláčili do paláca. Tesne pred večerom prišiel mladší syn a všetku trstinu dal vyniesť von. Potom doprostred haly postavil sviecu a zapálil ju. Jej žiara zaplnila halu do posledného kútika. Nato otec povedal: „Ty budeš mojím nástupcom. Tvoj brat minul peniaze, aby naplnil halu neužitočným odpadom. Ty si však neminul nič a naplnil si ju svetlom. Naplnil si ju tým, čo ľudia potrebujú.“

Rozprávky zjednodušujú, ale poukazujú na podstatné. Vo filipínskej rozprávke sú dva prístupy, dva koncepty dané do protikladu, a v dnešnom úryvku z Jánovho evanjelia sú dané do protikladu dva rôzne svety. Jeden svet predstavuje Ježiš, druhý Pilát. Ježiš o svojom kráľovstve povie, že nie je z tohto sveta a že jeho úlohou je vydať svedectvo pravde. Pilát sa o Ježišovo kráľovstvo zaujíma len potiaľ, nakoľko môže ohrozovať jeho úrad a jeho moc. Zjednodušene povieme, že Ježišovo kráľovstvo je duchovné a Pilátovo materiálne. Niekomu by sa mohlo zdať, že takéto dve kráľovstva si navzájom neprekážajú, že každé je o niečom inom. Ale zo skúsenosti vieme, že to nie je také jednoduché.

Poznáme súboje o moc, ktoré sa vedú vojenskými, ekonomickými a politickými prostriedkami. K tým politickým sa zaraďujú aj médiá, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku. Navonok sa zdá, že kto dokáže spojiť tieto typy moci (politika, médiá, ekonomika, zbrane), je temer neporaziteľný. Predsa, potrebujeme inú moc. Ak by nejestvovala, tie známe typy moci by na nás pôsobili ako slučka, ktorá nás ide uškrtiť, či ako jed, ktorý nás môže otráviť. Sv. písmo preto hovorí o moci Boha, ktorý je nad všetkými mocnosťami. Boh je Pánom (Hospodinom) nad svetom prírody i nad svetom ľudí. Vo Sv. písme sú jeho protivníci nazývaní aj cudzí bohovia či bôžikovia. Podľa čoho sa pozná Božia moc? Nedá sa to len deklarovať, nemôže sa o nej len snívať. „Boh je vyvýšený Pán nad všetky národy a jeho sláva nad nebesia. Kto je ako Pán, náš Boh, čo tróni na výsostiach, a predsa dbá o všetko nepatrné na nebi i na zemi?“ – pýta sa veriaci človek Starého zákona v Žalme 113. A potom pokračuje: „Z prachu dvíha chudobného, zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat svojho ľudu“ (Ž 113,4-8).

O tejto moci, tomto kráľovstve a takejto pravde hovorí Ježiš pred Pilátom. Nie je to moc z tohto sveta, zdanlivo neohrozuje moc ľudí, ktorí riadia politiku a ekonomiku, majú zbrane, vojakov, a vlastnia aj mediálne trúby. Moc Božieho kráľovstva však nie je žiadna paralelná cesta k ceste svetskej moci, s ktorou by sa nikdy nestretla, ale naopak ju križuje, pretína a ruší. V Starom zákone o Božom kráľovstve vydávali svedectvo proroci a v Novom zákone, v pochopení kresťanov, najsilnejšie svedectvo dáva Ježiš, ktorý si preto zasluhuje byť nazývaný kráľom. Prišiel vydať svedectvo pravde, prišiel dosvedčiť, že to funguje, že Boh naozaj „dvíha chudobného a povyšuje bedára“. Pri takejto pravde sa neteoretizuje, neopakujú sa frázy, že každý má svoju pravdu, že každý má svoj „uhol pohľadu“. Keď Jánovo evanjelium necháva Ježiša pred Pilátom hovoriť o pravde, nemyslí na žiadnu filozofickú ani vedeckú teóriu, ani na nijakú náboženskú poučku. Myslí na Boha samého, ktorý v Ježišovi dáva skúsiť, že Božie kráľovstvo, ktoré nie je zo sveta, sa vo svete presadzuje a v ňom mocne účinkuje.

Ľubomír Feldek je známy slovenský spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ. V r. 2017 napísal pre SND dielo Nepolepšený svätec. Divadelná hra je venovaná pamiatke lekára Silvestra Krčméryho. Krčméry bol dlhé roky väznený pre svoje náboženské presvedčenie (1951-1964). Známy je jeho výrok, ktorý mal povedať na súde: „Vy máte v rukách moc, my máme pravdu.“ Feldekovi je táto téma blízka, jeho otec bol tiež nespravodlivo väznený komunistickou mocou, a Feldek sám si neskôr vyčítal, že čiastočne podľahol tejto moci. Ako sa raz vyjadril, dúfa, že svojím postojom počas prevratu v r. 1989 a touto divadelnou hrou si u otca získal odpustenie. Krčméryho obdivne nazval nepolepšený svätec, lebo sa „nepolepšil“. Obstál aj v najťažších skúškach a zamietol všetky rozhodnutia súdov, na základe ktorých by mohol byť prepustený, ak by aspoň v niečom priznal svoju vinu, pretože žiadnu necítil.

Máme občianske preukazy a pasy, užívame moc rôznych štruktúr a inštitúcií, lepších i horších. Svojím krstom, vierou a životnými postojmi patríme aj do Kristovho kráľovstva. Každý z nás nebude hrdina, ale každý sa môže rozhodnúť, komu verí a čo obdivuje. Pravé hodnoty priťahujú svojou krásou, aj keď ich realizácia býva často náročná. Sú ako svetlo sviece, ktorá zaplní náš životný priestor do posledného kútika. Prečo by sme to nemohli byť aj my, ktorý toto svetlo zažíname a sebe i svetu prinášame?