Homília - 25.7.2021

Celá sv. omša tu:

V ostatných rokoch sa čoraz viac hovorí o podpore zelenej ekonomiky. Myslí sa na prechod z energie vyrábanej zo zdrojov neobnoviteľných (uhlie, ropa) na energiu vyrábanú zo zdrojov obnoviteľných (vietor, slnko, voda). Zároveň sa kladie veľký dôraz na zelenšie, čistejšie výroby. V Európe je najznámejšia podpora dopravy pomocou elektromobilov. Európski politici si dávajú ďalšie veľké záväzky, k radikálnej zmene má prísť do niekoľkých rokov. Čo sa podarí, nevie nik, podiel Európanov na znečisťovaní planéty je údajne asi 6%. Ak sa nepridajú najväčšie krajiny sveta, nech sa v Európe urobí čokoľvek, planéte to nepomôže.

Môžeme pomôcť sebe a svetu z náboženských zdrojov? Viera v Boha sa z istého pohľadu dá vnímať ako zdroj trvalo obnoviteľnej energie. Ako a kedy však tento zdroj funguje? Dnes pri čítaní z evanjelia sa prerušil sled čítaní podľa Marka a vypočuli sme si úryvok zo 6. kapitoly podľa Jána. Ak si spomenieme, pred týždňom sa čítalo o tom, ako Ježiš pozval apoštolov oddýchnuť si, ale ľudia za nimi prišli a Ježiš sa im venoval, lebo boli ako ovce bez pastiera (Mk 6,34). Podľa nasledujúceho textu Ježiš pre týchto ľudí pripravil nečakané nasýtenie. O tom dnes čítame z Jánovho evanjelia. Príbehy nasýtenia v Markovom a Jánovom evanjeliu sú veľmi podobné. Výdavky na nasýtenie sa odhadli na dvesto denárov, jediným zisteným zdrojom jedla bolo päť chlebov a dve ryby, nasýtilo sa 5 tisíc mužov (okrem žien a detí) a rovnaký bol počet zvyškových zásob – 12 košov. Jánovo evanjelium na rozdiel od Marka dodáva povzdych, že ľudia pochopili udalosť na spôsob rozprávky „Stolček prestri sa!“ a nie ako Božie znamenie.

Kto pozná evanjeliá, vie, že príbeh o nasýtení množstva ľudí, sa spomína vo všetkých štyroch. Zdá sa, že príbeh vyjadruje typické Ježišovo správanie. Má liečivý záujem o ľudí, pristupuje k nim so súcitom, venuje sa im telesne i duchovne. Oproti možnosti obstarať si jedlo kúpou za peniaze, prijíma skromné zásoby, ktoré sa nájdu, ďakuje za ne Bohu a rozdáva ich. Na záver nevyhadzuje, čo zostalo, ale dá pozbierať zvyšky (ktorých je dosť), aby „nič nevyšlo nazmar“ (Jn 6,12).

V Jánovom evanjeliu po tomto príbehu nasleduje dlhý text prechádzajúci do meditácie, v ktorej je Ježiš označený za chlieb života, za živý chlieb, pokrm pre život večný. Ježiš nie je kúzelník, ktorý pričaroval chleby, nie je šarlatán, ktorý sa predvádzal, ani politik, ktorý sa chváli, že pod jeho vládou sa vyriešia všetky problémy. Ježiš je premieňajúce Božie znamenie. Oproti konzumnej a peňažnej mentalite, ktorá sa díva na svet ako na korisť, Ježiš vidí svet ako Boží dar, ktorý sa nesmie sprivatizovať. Naopak, za Boží dar sa ďakuje, a kto ďakuje, vie sa podeliť. Áno, viera v Boha podľa Ježišovej prezentácie je zdrojom neustále obnoviteľnej energie. Nejde o novú technológiu, ani nové výroby. Také budeme vždy plánovať a vymýšľať. Bez premenenej mentality to však nebude úspešné. Samozrejme, nejde o rozprávkové spoliehanie sa na Boha – pomodlím sa a vytúžené jedlo pristane na stole.

V jednom dedinskom rakúskom kostole ma zaujali veselé postavy svätých na oltári. Postava muža mala v rukách kosu a hrable, postava ženy kosák. V brožúrke o kostole som sa dočítal, že muž predstavuje sv. Izidora a žena sv. Notburgu. Obaja pracovali ako sluhovia u sedliakov. Pravidelne chodili do kostola a modlili sa. Ich páni to pokladali za stratu času, ale napriek menej hodinám venovaným práci, polia a záhrady, o ktoré sa starali Izidor a Notburga, boli krajšie a prinášali väčšiu úrodu. Staré nábožné legendy podávajú správanie ľudí vedených vierou v Boha akoby rozprávkovo. Lepšie im porozumieme, ak ich čítame ako poéziu, ktorá cez prirovnania a obrazy poukazuje na hlbšiu pravdu, na vierou premenený pohľad na život a svet.

V českých katolíckych novinách na dnešnú nedeľu je zaujímavý text profesora ekonómie Karlovej univerzity, Lubomira Mlčocha (KT, č. 30/2021). Od vedcov a politikov bez viery veľa nečaká. Títo ľudia vidia spoločnosť ako súbor záujmových skupín, ktoré chcú nanajvýš vyvažovať. Raz sa pridá jedným, inokedy druhým. Ekonomiku bez princípov zdieľania, darovania a nezištnosti, postavenej na moci peňazí, vidí prof. Mlčoch ako padajúcu do stále hlbšej krízy. Otrokov je dnes vo svete viac ako v čase apoštola Pavla. Nezriadená túžba po „raji na zemi“ poničila planétu tak, že sa zmráka čoraz rýchlejšie. Potom cituje pápeža Františka, že času nezostáva veľa. Je treba konať, zobudiť sa, zmeniť mentalitu. Prestať sizyfovsky gúľať balvan bohatstva a začať pestovať kultúru milosrdenstva.

Keď pri sv. omši pripomíname Ježišovo konanie, ako vzal chlieb a vzdával vďaky, a že chlieb, ktorý rozdával, stotožnil so sebou samým, chápeme to tak, že ten chlieb, nad ktorým sa modlíme, premieňa sa na Telo Kristovo. Urobme ešte jeden krok ďalej. Nech nás sprítomnenie Ježišovho konania aj premieňa na ľudí ďakovania a rozdávania, na ľudí žijúcich z toho jediného trvalo obnoviteľného zdroja energie, z viery v Boha, veľkého Tvorcu a Darcu života.