Homília - 25.12.2020

Celá sv. omša tu:

Pred sviatkami bol som kúpiť ryby v stupavskom parku. Okrem kapra chcel som aj nejakú lepšiu rybu. Predajca mi ponúkol viac ako 5 kilového sumca. Toho som sa zľakol, ale zachránil ma mladý človek, čo čakal za mnou: „Ja ho vezmem a ešte jedného k tomu!“ Stáli sme potom v rade, kým nám ryby očistia, a ten mladý muž rozprával, že sumcov kupuje každé Vianoce. Pýtal som sa, či to zvládnu, koľko ich je doma. Že on, žena a dve malé deti: „Zalezieme, celé dni len papáme a pozeráme telku...“ Chápem, že Vianoce sú pre mnohých ľudí o tom „okolo“ – ryba, stromček, darčeky, jedlo. Také „okolo“ si robíme aj v kostole. Kvôli atmosfére chodia na Vianoce do kostola aj takí ľudia, čo by inak nikdy neprišli.

Ktosi sa raz vyjadril, že aj keď momentálne (zvlášť v Európe) žijeme v po-kresťanskom čase, ešte doznieva kresťanské vyžarovanie, podobne ako po západe slnka ešte chvíľu cítime teplo a svetlo. Zdrojom svetla je slnko a jadrom kresťanstva je zjavenie sa Boha v ľudskom živote Ježiša Krista. Ak by slnko opäť nevyšlo, zo zásob jeho tepla a svetla by sme sa dlho netešili. Ak by sme nedokázali nanovo zažiť Boha v našom živote, s obrázkami, piesňami a zvykmi, čo zostávajú po žitej kresťanskej viere, by sme tiež zakrátko skončili.

Tento rok sa Vianoce v celej Európe prežívajú inak ako po iné roky. Mnohé zvyky, ktoré majú ľudia tak radi, sa nekonajú, rodiny sa až tak stretávať nebudú a vo viacerých krajinách sa neslávia ani bohoslužby v kostoloch. Predpokladám, že mnohým ľuďom budú tento rok pravé Vianoce chýbať. Koľkým však chýba Boh? Väčšina azda ani nerozumie tejto otázke. Poznáme to – ak je niekto zdravý, rozumie si so ženou, má milé deti, aj starí rodičia sú ešte zdraví, dokáže zarobiť na živobytie a má pohodu, nemusí mu chýbať Boh. Ale život neplynie len od pohody k pohode. Teológ Johann Baptist Metz sa raz vyjadril, že najkratšia definícia náboženstva je prerušenie. Teda nie rutina a zvyk. Pre mnohých ľudí vo svete je náboženstvo čosi medzi nebom a zemou, čosi, čo je tu stále a funguje ako osud. Myslím, že v skutočnosti sa z toho žiť nedá, iba ak tak, ako človek s liekmi proti bolesti. Biblické náboženstvo však nie sú lieky proti bolesti, ani narkóza vo vážnych prípadoch. Je to, ako povedal Metz, prerušenie, vyrušenie. Boh podľa Biblie prerušil prázdnotu a stvoril svet. Neprejavuje sa ako veľký osud, ale naopak, ako prerušenie osudu. Rozprávania, ktoré sú známe z evanjelií, môžu na niekoho pôsobiť ako rozprávka. Podľa Lukášovho evanjelia anjeli spievajú a pastieri s ovečkami sa klaňajú. Ale v centre tej rozprávky je správa: Narodil sa vám Spasiteľ a Pán. Pri vianočnej sv. omši cez deň sa z Jánovho evanjelia číta iná správa. Tá neznie ako rozprávka, skôr ako filozofia. Spomína sa „Slovo, ktoré bolo u Boha“, a potom sa povie, že to „Slovo sa stalo telom“, teda jedným z nás.

Niekomu sa môže zdať, že ľudské šťastie by mohlo byť ako kolotoč, ktorý sa stále krúti a neskončí. Po istom čase je však šťastie v tom, že príde prerušenie. Ľudská existencia ako kolotoč pohody nefunguje. A najlepšie je, ak je tu niekto, kto nami nekrúti, ale kto ten kolotoč zastavuje. V Biblii nie je obrazom šťastia (požehnania) nejaký kolotoč, ale návšteva, stretnutie, pohostenie. Za Abrahámom a jeho ženou, ktorí žijú na stepi, prichádzajú tajomní cudzinci, oni ich pohostia, ako návštevu od Boha, a potom spoznajú, že bude prerušená ich neplodnosť a dostanú syna. Evanjeliá pokračujú svedectvom o skúsenosti s Bohom a zvestujú, že v Ježišovi Boh koná celkom ľudsky, prerušuje naše zameranie na seba a zjavuje sa nám ako spolupútnik životom. Kto ho prijme, sám sa stáva nositeľom Krista čiže kresťanom.

V SND v Bratislave bola pred pandémiou najhranejšou pôvodnou hrou hra Ľubomíra Feldeka Nepolepšený svätec. Jej hrdinom je MUDr. Silvester Krčméry. Zatkli ho ako aktívneho kresťana, hrozili mu smrťou. Na súde v r. 1954 povedal: „My ľudí nerozdeľujeme. Každý človek je pre nás druhý Kristus. S radosťou a hrdosťou ideme aj do väzenia, a ak treba aj na šibenicu. Vy máte v rukách moc, ale my pravdu.“ Silvo bol obdivuhodný a vážený človek, ale aby sme to trochu odľahčili, spomeniem ešte iný príklad. Pred pár dňami, 20.12.2020, zomrel český evanjelický farár Svatopluk Karásek. V minulom režime mu zakázali činnosť, tak namiesto kázania v kostole začal na trampských výletoch, po krčmách a kluboch spievať piesne na biblické motívy. V jednej piesni spieval: „Ježíš ti buší do dvěří, kukátkem se to ověří, má v ruce tašku, v tý tašce flašku, chce s tebou slavit večeři.“ Ježiš bol pre Sváťu Karáska ten, čo nás vyruší zo sebeckej pohody a spustí prúd nekonečného milosrdenstva, láskavosti a radostnej oslavy.