Homília - 27.9.2020

Celá sv. omša tu:

Z detských rozprávok si pamätáme na rôzne záhadné postavy a postavičky. Teraz nemyslím na princov a princezné, skôr na také bytosti ako škriatkovia, vodníci, víly, a samozrejme anjeli a čerti. V niektorých kultúrach ľudia prisudzovali osobný charakter aj prírodným silám, ako je zem, vietor, voda a slnko. Prírodné sily sa ľuďom prihovárali a ľudia od nich očakávali určenie či usmernenie. Moderná doba so svojím dôrazom na technické ovládnutie všetko prevrátila, rozprávkové bytosti zmizli a z prírodných síl (aj z rastlín a zvierat) sa pre mnohých stala len podriadená hmota alebo spotrebný tovar.

V našej farnosti bol osobitne uctievaný sv. Michal, archanjel. Tradične bol zobrazovaný ako vojak v brnení a s mečom. Ťažko povedať, kto so sv. Michalom dnes počíta a čo od neho očakáva. Možno aj viacerí kresťania si ho zaradili medzi bytosti z rozprávok. Ak sa však nechceme dívať na svet len ako na hmotu, nad ktorou raz víťazíme a inokedy s ňou prehrávame (lebo napr. nemáme správnu vakcínu), pýtajme sa aj na zmysel a nezmysel toho, s čím sa stretávame a čo robíme, ako aj na vzťahy a súvislosti, v ktorých existujeme. Potom azda pochopíme, že napr. tí anjeli a čerti nie sú len rozprávka, ale výstižné pomenovanie niektorých našich dôležitých vzťahov a súvislostí.

Podľa dnešného evanjelia Ježiš raz položil jednoduchú otázku v jednoduchej záležitosti. Nejaký človek má vinohrad, potrebuje v ňom vykonať prácu, a tak posiela synov do vinohradu. Jeden odmietne, ale potom ide, druhý súhlasí, ale nejde. Odpoveď, kto je zlý a kto dobrý, zdá sa jasná. Akonáhle však Ježiš prezradí, koho myslí prvým a druhým synom, všetko sa znejasní a Ježišovi ide o život. Toho prvého syna, ktorý otvorene povie, že pracovať sa mu nechce, teda nechce zachovávať pravidlá, poslúchať, spolupracovať s otcom atď., Ježiš vidí v korupčných úradníkoch a ľahkých ženách, ktorých osobne poznal. Viacerí z nich uverili a zmenili svoj život. Toho druhého syna, ktorý povie, že poslúcha a pracuje, Ježiš vidí vo významných predstaviteľoch židovskej spoločnosti. Vidí ich ako ľudí, ktorí tvrdia, že reprezentujú samotného Boha, ale v skutočnosti sú neveriaci a zlí.

V Matúšovom evanjeliu nájdeme dnešný úryvok v 21. kapitole. Tá začína rozprávaním o príchode Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu. Na rozdiel od iných evanjelistov Matúš má medzi Ježišovým príchodom do mesta a jeho uväznením ešte 5. kapitol textu. Zväčša v nich ide o udalosti, rozhovory a podobenstvá, ktoré dokumentujú rozpor medzi Ježišom a hlavnými predstaviteľmi židovstva. V dnešnom podobenstve Ježiš priamo udrie na veľkňazov a starších (to boli ľudia, ktorí boli niečo ako naši poslanci v parlamente, ibaže v židovskom chápaní išlo o parlament, ktorý sa chápal naskrze nábožensky). Ježiš im vyčíta neveru. V predchádzajúcom texte 21. kapitoly sa dočítame o rozruchu, ktorý Ježiš spôsobil v chráme, keď odtiaľ vyhnal predavačov a vekslákov. V následných hádkach spomenul Jána Krstiteľa ako znamenie od Boha, ktorému sa malo uveriť.

Nie je viera ako viera. Všimnime si, ako Ježiš hovorí o viere. To, čo chápali veľkňazi a ďalší poprední ľudia židovského náboženstva ako vieru, Ježil videl ako remeslo a zárobkový obchod, nie ako úctu voči Bohu a cestu nápravy. Oproti náboženským remeselníkom a obchodníkom, ktorí neuverili, postavil Ježiš korupčníkov a ľahké ženy, ktoré Jánovi Krstiteľovi a Ježišovi uverili. Bola to z Ježišovej strany veľká opovážlivosť, ale niekedy je čas ísť do sporu a nehovoriť so servítkou či rúškom na ústach. Napokon, áno, ak korupčníci a prostitútky veria v Boha, lebo dali na proroka, a kňazi nie, deje sa naozaj čosi výnimočné.

Aj dnešná spoločnosť je plná korupčníkov, ľahkých žien či mužov, a, žiaľ, aj kňazov a kresťanov, ktorí robia nielen z politiky, ale aj z náboženstva a cirkvi remeslo a obchod. Kto je zlý a kto dobrý? Nenáhlime sa s odpoveďou. Podľa Ježišovej skúsenosti dobrý je hriešnik, ktorý je citlivý na Božie oslovenie. Francúzsky kňaz Guy Gilbert sa už desaťročia venuje kriminálnej mládeži, chuligánom. Často ide o ľudí, ktorí vyrástli v detských domovoch. Mnohí neboli pokrstení. Keď vyrástli, nemali prečo veriť v lásku. V zariadeniach, kde Gilbert s nimi pracoval, sa niektorí zoznámili a zaľúbili. G. Gilbert píše: „Väčšina svadieb, pri ktorých som posvätil zväzok mojich ,lotrovʽ, bola rovnakého ducha. Bol pritom Kristus bez toho, aby si to dobre uvedomili. Kristus, bitý a vylúčený ako oni. Mne pôsobili veľkú radosť. Boli vzrušení a dojatí, že sú uznávaní a obklopení druhými, to bolo napokon znamením živej lásky. Kristus bol v samom strede ich života“ (G. Gilbert, Rodina. Poklad našej doby, Portál, Praha 2018, 24.).

To, čo sa kedysi nazývalo anjeli a čerti, nie je rozprávka. Tieto mená predstavujú bytosti, vzťahy a súvislosti nášho života, ktoré na prvý pohľad nevidíme. Meno najznámejšieho anjela Michal znamená v hebrejčine otázku: Kto je ako Boh?, teda, kto sa tu opovažuje hrať na Boha? Nedivme sa, keď aj dnes viacerí mocní sveta i cirkvi sa tej otázky zľaknú a hriešnici sa jej potešia. Boh, za ktorého bojuje sv. Michal, je napokon Boh, ktorý ponižuje namyslených a povyšuje ponížených.