Homília - 30.8.2020

Súčasný svet popiera možnosť zjavenia, aspoň pokiaľ ide o zjavenie Božie. Na druhej strane sa mnohí nechajú ochotne poblázniť rôznymi zjaveniami – sebaprezentáciami, či už ide o hercov, politikov alebo zbohatlíkov. Jedných od druhých je napokon ťažko odlíšiť. Dnešné evanjelium na rozlíšenie pravého a nepravého zjavenia, pravej a nepravej celebrity, ponúka jedno meradlo, ktoré sa na prvé počutie nemusí pozdávať. Je ním schopnosť zaprieť sám seba, ochota prijať svoj kríž a Ježiša nasledovať. Ako vyplýva z textu, nejde o samoúčelné zapieranie sa. Ježiš ohlasuje svoju predstavu Božieho kráľovstva, istý čas má odozvu a úspech, ale vníma, že mu treba ísť do hlavného mesta, do centra moci, a tam svedčiť o svojej viere aj za cenu, že bude predstaviteľmi vlastného národa a náboženstva odmietnutý a zabitý.

Do tejto situácie vstupuje opäť Peter. Ten, ktorému dal Boh Otec poznať a vyznať, že Ježiš je Kristus a Mesiáš, dáva si tentoraz námahu Ježiša odradiť od jeho cesty. Ak si pamätáme, ako Ježiš vyznačil svojho učeníka, že je skala, že je Peter, zaskočí nás príkre označenie, že Peter je tentoraz pokušiteľ a satan (Mt 16,23). Z istého pohľadu Petra chápeme, chcel Ježišovi dobre, obával sa o neho, a napokon aj o úspech spoločnej veci. Ježiš azda mohol naňho reagovať aj miernejšie. Podstatné však je, že „kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre Ježiša, nájde ho“ (Mt 16,25).

Rozumieme tomu, čo znamená stratiť svoj život pre Ježiša? Je to vari to isté, ako keď sa niekto bičuje, aby nepodľahol tzv. telesným pokušeniam? Alebo poslúcha bez odvrávania a uvažovania nejakú náboženskú autoritu, aj keď tá manipuluje jeho svedomie? Alebo je sebazaprením pre Ježiša urobiť to, čo urobil začiatkom 90. rokov minulého storočia jeden náš biskup, ktorý šiel napomínať ľudí na festival erotiky v Istropolise na Trnavskom mýte a varoval ich pred večným zatratením? V jeho stopách dnes kráča jeho nástupca, ktorý – zdá sa, z úplného nepochopenia – zakazuje knihu katolíckeho vydavateľstva od katolíckych autorov pre katolíckych rodičov, aby svoje deti vedeli správne viesť v sexuálnej výchove. Po výsmešnej reakcii verejnosti si pán biskup asi povedal, že mu to stálo za to, že sa obetoval pre Božiu pravdu.

Ten muž zo seriálu Farár Braun, ktorý šíril úctu k údajnému zjaveniu umučeného Krista na skale, štylizoval sa do polohy obete. Mal svoje komplexy či neurózy a túžil po úspechu na verejnosti – v jeho prípade pomocou náboženstva. V čase socializmu som poznal kňazov, ktorí sa štylizovali do polohy záchrancov cirkvi a spolupracovali s komunistickým režimom. Za odmenu pôsobili vo väčších mestských farnostiach. Neopovážim sa tvrdiť, že to nemysleli aj dobre, ale to zachraňovanie seba, svojej pozície, bolo veľmi viditeľné. Na druhej strane boli aj takí kňazi, ktorí si priam pýtali, aby boli obvinení z protištátnej činnosti a mohli mať pocit hrdinu. Kto tu rozhodne, čo je správne? Nie vonkajší dojem, nie obdiv ľudí, nie mediálna podpora, ale Ježišova cesta má byť jediným meradlom našej dôveryhodnosti. Dôverujme tým, ktorí pracujú, obetujú sa, ale nepotrebujú byť videní, nechcú byť obdivovaní a ani v zákulisí nechystajú scenáre, ako získať úspech a dostať sa k nejakej forme moci.

Asi pred mesiacom som sledoval film Deviaty deň (2004). Hlavnou postavou bol luxemburský kňaz Henry Kremer. Spolu s mnohými ďalšími kňazmi bol väznený nacistami v koncentračnom tábore v Dachau. Jedného dňa ho nečakane prepustili a poslali domov. Zakrátko zistil, že nebol úplne prepustený, že dostal len 9 dní voľna, aby ho gestapo použilo voči miestnemu biskupovi, ktorý verejne odporoval nacistom. Dôstojník gestapa, ktorý si každý deň Kremera predvolával, bol bývalý študent teológie. Kremer sa skúša dostať k biskupovi, biskupov sekretár je však tiež tajný spolupracovník gestapa. Kremerova rodina si nevie vôbec predstaviť, z akého pekla kňaz prišiel, jeho neochotu prispôsobiť sa, považujú švagor a brat za vlastné ohrozenie. Gestapo sa snaží podrobiť si cirkev, Kremerovi ide o život. Dôstojník gestapa vie šikovne argumentovať z Biblie i bojom proti boľševizmu. Kremer sa posledný deň vracia od biskupa s listom, ktorý si dôstojník želal, ale keď otvorí obálku, zistí, že list je prázdny, a kňaza posiela nazad do koncentráku.