Homília - 26.2.2020

Poznám ľudí, ktorí občas menia svoju životosprávu či životný štýl a vedome sa niečoho zriekajú. Najčastejšie alkoholických nápojov, mastných jedál, sladkostí a celkovo stravy bohatej na kalórie. Často to nemá žiadnu náboženskú motiváciu. Tieto občasné zmeny pokladajú za pravidelné čistenie svojho telesného organizmu. Chcú byť zdraví a dobre vyzerať.

V kresťanskom, najmä katolíckom prostredí, sa odriekanie a pôst považujú za náboženský skutok, prejav pokánia, ba za cirkevnú povinnosť. Tradične sa za vhodné obdobia na pôst považoval čas pred Veľkonočnými sviatkami a pred Vianocami. Ak chce byť niekto zdravý, a preto sa postí, je to pochopiteľné a ľudia rozumejú zmyslu takého konania. Aký zmysel má však pôst z náboženských dôvodov? Ako prvé nám napadne, že ľudia sa boja Božieho trestu za svoje hriechy, a tak pôst je istou formou, ktorou si chcú získať zásluhy a poprosiť o odpustenie. Koľko ľudí však dnes verí, že určité problémy či nešťastia, ktoré nás postihnú ako jednotlivcov alebo ako spoločnosť, sú trestom od Boha? A mali by sme to vôbec veriť?

Zaiste, jestvujú situácie, v ktorých sa nachádzame takpovediac pod kontrolou a niekedy by sme radi spod tej kontroly unikli. Také situácie poznajú už malé deti. Dospelý človek má rôzne povinnosti a obyčajne aj niekoho nad sebou či okolo seba, kto ho kontroluje. Môže to byť šéf v práci, ale aj vlastná manželka. Na verejnosti sme pod kontrolou verejnej mienky, zvlášť tí, ktorí majú funkcie. Ak má na nás niekto vplyv či dokonca nad nami moc, môže nás za neplnenie tých očakávaní aj potrestať (čo zasa môže mať rôznu podobu). Ak veríme v Boha, prežívame svoj život vo vedomí, že sme pod Božím dohľadom či kontrolou. Kedysi sa deťom hovorilo: Nerob zle, Pán Boh ťa vidí! Znelo to však trochu ako vyhrážanie.

Ktosi raz pekne povedal: „Viem, že sa na mňa Pán Boh díva a teším sa z toho, lebo sa na mňa díva s láskou.“ Aj na hriešnika? Zaiste. Nedíva sa na nás s láskou preto, že sa teší, ako hrešíme, ale preto, aby sme skúsili, že nás miluje, že nám chce dobre. Žiť pod Božím dohľadom teda neznamená žiť ako pod kontrolou dozorcu niekde vo väzení, ktorý si o väzňoch nemyslí nič dobré, ani pod kontrolou šéfa na pracovisku, ktorý nás nepovažuje za spolupracovníkov, iba za podriadených. Žiť pod Božím dohľadom znamená žiť pod Božou láskou. A zmyslom pôstu potom nie je nič iné, ako sa nastaviť na vnímanie tejto lásky.

Predstavme si, že nemáme dobrý deň, nedarí sa nám alebo nám niekto ten deň pokazil. Prirodzene to hodí tieň na našu tvár a naše správanie. Ak by sa nám však v tej chvíli niekto ozval alebo rovno sa s nami stretol, kto nás má rád, kto je priateľ, tak okamžite nás jeho hlas a pohľad zmení, tvár sa nám rozjasní a deň sa stane radostným. Takejto situácii prirovnáva pôst Ježiš. „Nebuďte zamračení“, vyzýva. Naopak, poteš sa a pekne sa obleč. Ide o stretnutie s nebeským Otcom, ktorý ťa má rád. A nejde len o pôst. Ako dnes čítame z Matúšovho evanjelia sprievodnými skutkami sú modlitba a almužna. Pri všetkých týchto náboženských činnostiach však Ježiš upozorňuje: Nerobte to ako pokrytci! Ja dodávam: Nerobme to ako ustrašení chudáci! Pokrytec robí náboženské skutky, aby sa ukázal pred ľuďmi, aby ho ľudia chválili. Chudák ich robí zo strachu. Veriaci človek ale z radosti, z vnútornej potreby, azda aj z lásky.

Nech je teda nadchádzajúce pôstne obdobie časom, keď opätovne skúsime, že naše almužny, modlitby a zriekania nekonáme pre ľudí a ani zo strachu. Konáme ich, aby sme odpovedali na láskavý pohľad nášho nebeského Otca svojím vďačným a láskavým pohľadom.