Homília - 23.2.2020

V súčasnosti tiež nemajú naši kresťania rovnaké politické názory. Vlastne to ani nie je možné. Hoci už nie sme negramotní ako pred 100 rokmi, každý z nás vidí iba kúsok, iba čiastočku skutočnosti, v ktorej žijeme. Čo by nám pomohlo, aby sme mali lepší nadhľad či prehľad? Nepoviem nič zvláštne, keď poviem, že nám pomôže náboženstvo, presnejšie kresťanské pochopenie nášho života i života spoločnosti. Je však toto pochopenie jednotné, majú ho kresťania rovnaké? Nemôžeme mať rovnaké pochopenie, lebo nie sme rovnakí. Predsa, môžeme byť jednotní. Jednota totiž nespočíva v rovnakosti názorov, lež v rovnakosti základov či koreňov. Je to podobné, ako keď bývame v jednom dome a každý sa pozeráme na svet z iného okna.

Jedným z dôvodov, prečo apoštol Pavol písal listy kresťanom v Korinte, bolo ich delenie sa na skupinky či strany v cirkvi. Nešlo o delenie podľa politických názorov v dnešnom zmysle slova, aj keď to bolo v niečom podobné. Pavla to muselo dosť hnevať, lebo ostro napísal: „Kto by Boží chrám zničil, toho Boh zničí“ (1 Kor 3,17). Samozrejme, nemyslel na chrám ako budovu, ako kostol. Tým chrámom myslel ľudí, spoločenstvo, komunitu veriacich. V tejto komunite pôsobí Boží Duch. Že pôsobí, to sa nedá spoznať tak, že si to budem namýšľať alebo sa na niekoho zavesím a budem ho obdivovať ako jedinú autoritu. Naopak, pôsobenie Božieho Ducha umožním a spoznám najlepšie tak, že seba dám do úzadia a Božie oslovenie do popredia. Pavol to vyjadril až ironickým spôsobom: „Ak si niekto namýšľa, že je múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry“ (1 Kor 3,18). V ďalšom riadku Pavol priblížil, že múdrosťou myslí múdrosť sveta, o ktorej hovorí ako o chytráctve. To si pravdepodobne vieme predstaviť. Napríklad, predvolebná propaganda je presne o chytráctve, vychvaľovaní sa a predvádzaní sa pred ľuďmi.

Ako sa však máme stať bláznami, aby sme nezničili svoje spoločenstvá, priateľstvá a rodiny, ale učinili z nich chrám Boží? Bláznami v Pavlovom chápaní sme vtedy, keď sa správame inak, ako sa správajú ľudia vo svete, čo bojujú o moc, čo sa vychvaľujú, ponižujú a urážajú jeden druhého. Bláznami nie sme tak, že sa budeme tváriť, že „my nič, my muzikanti“, ale tak, ako nám radí apoštol, keď povie: Všetko je vaše. Ako to myslel? Pavol reagoval na skutočnosť, že jeden kresťan hovorí, že môj je Pavol, druhý, že môj je Peter, a ďalší, že môj je Apollo. A tu Pavol do toho vstúpi a povie: Nie, všetko je vaše, lebo vy ste Kristovi a Kristus je Boží. My ľudia sme len ako tie okná v jednom Kristovom dome, z ktorých sa každý díva na inú stranu. Spolu zostávame, ak sa snažíme počuť, ako nás oslovuje Boží Duch. Vtedy Pavol nejde proti Petrovi alebo Apollo proti Pavlovi, ale spolu poznávame, ako je Kristus náš a ako je náš jeho Boží Duch.

Samozrejme, spolužitie v cirkvi nedá sa jednoducho preniesť do spolužitia politickej spoločnosti. Predsa, jeden príklad sa ponúka. Slovo politika pochádza z gréckeho slova polis čiže obec, spoločenstvo. Filozofi povedia, že polis je projekciou ľudskej duše a miestom našej starosti o svet. V tejto starosti, ani my kresťania nemôžeme mať na všetko rovnaké názory. Mali by sme mať však jednotný prístup. Ako písal Pavol, mali by sme ironizovať chytrákov a namyslencov a nie sa hádať, ku komu z nich patríme. A ak by sme mali niečo ukázať, tak schopnosť naozaj slúžiť, problémy riešiť a trápenia liečiť.

Náš rodák, biskup Bubnič, bol známy tým, že bol počas prvej ČSR blízky slovenskej ľudovej strane, ale ako biskup ľudí nerozdeľoval. Vo svojom biskupstve zabezpečil dobré spolunažívanie slovenských a maďarských veriacich, zastával sa potrieb a práv vždy tej skupiny ľudí, ktorá bola väčšmi ohrozená. Dnešní slovenskí biskupi poslali do kostolov krátky pozdrav pred voľbami, v ktorom odporúčajú ísť voliť, ale nedať sa strhnúť heslami, ktoré hrajú na emócie. „Nepodľahnúť strašeniu a nešíriť nepriateľstvo“, píšu. „Správne rozhodnutie urobíme, keď budeme mať na zreteli Ježiša Krista a jeho celú pravdu.“

A tak si navzájom pomáhajme, aby tá „celá Kristova pravda“ nebola len svätým, málo hovoriacim slovom, ale našou zažitou pravdou, ktorá nás napriek rozdielnostiam vždy znova prepája a zjednocuje!