Homília - 5.1.2020

Osobne považujem za absurdné, že niektoré redakcie spolupracujú s ľuďmi, ktorí sú zjavne nevzdelaní až obmedzení. O to dôležitejšie je pýtať sa, ako rozumieme vlastným náboženským príbehom. Už apoštolovi Jánovi a okruhu jeho ľudí bolo zrejmé, že viera, ak má byť svetlom pre život, nemôže spočívať len na rozprávaniach o Ježiškovi v jasličkách. Preto Jánovo evanjelium začína teologickou úvahou, v ktorej je Ježišovo narodenie zaradené do súvisu s celým jestvujúcim svetom.

Začiatok Jánovho evanjelia sa nápadne podobá na začiatok celej Biblie. Tam nájdeme vetu: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem (Gn 1,1). Evanjelium začína podobne: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha... Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič (Jn 1,3). Rozprávanie Biblie o počiatku všetkého pokračuje rozdelením stvorenia do šiestich dní a požehnaním siedmeho dňa, v ktorom Boh odpočíval. Nevzdelaný človek sa pozastaví nad šiestimi dňami alebo nad potrebou Božieho odpočinku, ale nepoloží si otázku: Ozaj, je to zvláštne, že vôbec niečo jestvuje. A čo to je, čo jestvuje?

Autor Jánovho evanjelia si túto otázku položil. Spolu s celou židovskou náboženskou tradíciou je jeho odpoveďou viera, že svet je niekým stvorený čiže darovaný. Iná možnosť je, že nie je stvorený, jednoducho je tu aj so všetkými svojimi podobami a premenami. V takom prípade – možno nám to nenapadlo – je svet, prípadne nekonečné množstvo svetov, sám tým, čo nazývame božské, Božie, Boh. Ateisti 20. stor. snažili sa uvažovať týmto smerom, hovorili o prírode s veľkým P: Matka Príroda. Zostáva otázka, čo potom znamená v takom svete, kde príroda je boh, vôbec o niečom premýšľať a niečo chcieť. Zoči-voči súčasným klimatickým ohrozeniam je možno odpovedať aj tak: Nepremýšľaj a nechci radšej nič, lebo ten konár, na ktorom sedíš, si sám píliš. Alebo – aj to je jeden smer ateizmu – je možné vyhlásiť človeka za boha. V súvislosti so súčasnými technológiami, ktoré umožňujú pracovať s umelou inteligenciou a ľuďmi vytvorenou virtuálnou realitou, dá sa pochopiť, že niekto uvažuje aj týmto spôsobom: Sme bohovia. V starých pohanských časoch sa za bohov vyhlasovali len králi. Dnes sa bohmi cítia tí najbohatší alebo tí, čo posielajú na ľudí vraždiace drony.

Vráťme sa k evanjeliu. Jánov úvod vyznáva, že svetlo premýšľania a chcenia nemá človek sám zo seba. Môže ho prijímať od Stvoriteľa, tvoriaceho Slova. Toto Slovo je tvoriace stále, nielen na počiatku. V Ježišovi sa toto Slovo Stvoriteľa stalo nami, jedným z nás. Sme bohovia – mohlo by tu opäť zaznieť. Už vopred nás určil za synov skrze Ježiša Krista... na chválu a slávu Božej milosti, ktorou nás obdaril vo svojom Milovanom, napíše Pavol (Ef 1,5-6). Nie bohovia v zmysle pohanských kráľov, ani bohovia v zmysle tvorcov umelej inteligencie. Boží synovia a dcéry skrze Ježiša. Boh je prítomný vo stvorení stále, svet sám ani ľudia však nie sú bohom.

Priateľ mi daroval knihu, ktorá sa na obálke chváli, že je svetovým bestsellerom, a ako podtitul uvádza: Stručná história ľudstva. Kniha hovorí o všetkom možnom, čo sa malo udiať za 100 tisíc rokov – o fyzike, biológii, náboženstve aj dejinách. Autor je profesor v Jeruzaleme, ale nezdá sa, žeby sa k náboženstvu hlásil. Judaizmus odbavil v piatich riadkoch. Podnetný je jeho názor, že aj humanizmus je náboženstvo. To má – ako píše na poslednej strane – svoje dôsledky: Vyhlásili sme sami seba za bohov a obmedzujú nás len zákony fyziky, nemusíme sa nikomu zodpovedať. V dôsledku toho spôsobujeme katastrofy ostatným obyvateľom planéty a okolitému ekosystému, pričom sa snažíme len o svoje vlastné pohodlie a zábavu. Nikdy nie sme spokojní. Môže byť niečo nebezpečnejšie ako nespokojní a nezodpovední bohovia, ktorí nevedia, čo chcú? (Y. N. Harari, Sapiens. Stručná história ľudstva, Bratislava 2018, 400.)

Posledná veta z jeho knihy môže byť aj otázkou tým, ktorí si tak radi z cirkvi, viery a každého náboženstva uťahujú, ale aj nám, čo sa k cirkvi a viere hlásime: Zostali sme na Vianoce len pri pozeraní figúrok v betleheme alebo sme hľadali aj svetlo pre svoj život? Ak áno, vieme, že sme obdarovaní, a sami už svojím samotným jestvovaním dokážeme obdarovať.