Homília - 8.12.2019

V minulých dňoch sa v slovenských médiách objavili komentáre ohľadom pravidelného prieskumu PISA, čo je skratka pre program medzinárodného hodnotenia 15-ročných žiakov v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Naši žiaci patria v porovnaní so žiakmi iných krajín medzi najslabších. Byť negramotný kedysi znamenalo, že človek sa nevedel ani podpísať. Dnes sa negramotnosťou rozumie, že nedokážeme vidieť súvislosti a čítať s porozumením.

Čítať čiže chápať súvislosti potrebujeme vo všetkých oblastiach života. Určite to platí aj v náboženstve. Prorok Izaiáš už pred 2700 rokmi hovoril o chápaní súvislostí ako o dare Pánovho čiže Božieho ducha. Podľa proroka je tento duch duchom múdrosti a rozumu, duchom rady a sily, duchom poznania a bázne pred Pánom. V ďalších slovách Izaiáš vysvetlil, že múdry človek nesúdi iných podľa toho, čo vidí a počuje, a hľadá spravodlivosť – a to si všimnime! – nie abstraktne, ale pre chudobných, lebo pri nich, ktorých nik nepotrebuje, sa ukáže, či nám záleží na spravodlivosti. Potom má tento človek takú silu, že už tým, že len dýchne, usmrtí zlosyna. Napokon bude výsledkom jeho úcty pred Pánom skúsenosť úžasného porozumenia a spolupráce vo svete, čo prorok zobrazil spolužitím divých a zdomácnených zvierat.

Čítať súvislosti potrebujeme aj na pochopenie samotného Izaiáša. Ako sme si povedali pred týždňom, on nehovoril všeobecne, ale Božie slovo ohlasoval zoči-voči konkrétnej spoločenskej situácii, ktorú videl ako veľmi žalostnú: politikov videl ako príživníkov a intrigánov, a náboženské prejavy videl ako prázdnotu bez viery a úcty. Začiatok Izaiášovho vystúpenia a prvú časť jeho knihy datujeme do 8. stor. pred Kr., do obdobia, keď severné i južné kráľovstvo Izraelitov bolo ohrozené rozpínajúcou sa Asýrskou ríšou (približne na severe dnešného Iránu a Iraku). Politické vedenie Izraela prorok vystríhal pred vzájomnými čachrami a spájaním sa so vtedajšími mocnosťami – raz s Egyptom proti Asýrii, a potom s Asýriou proti Egyptu. Oproti moci politikov presadzoval prorok inú moc, takú, ktorá vzíde z prijatia Pánovho ducha, z ducha múdrosti, sily a nábožnej úcty.

Je takáto moc vôbec možná a kde ju možno zažiť či uvidieť? V polovici minulého storočia, keď po Druhej svetovej vojne bol na vrchole síl komunistický režim v Rusku a u nás prebiehalo hrozné prenasledovanie veriacich a všetkých čestných ľudí, mal sa Stalin pýtať, koľko má pápež divízií, aby mu odporoval. Po rokoch sa ukázalo, že pápež, správnejšie cirkev, má divízie, má moc, ktorá, samozrejme, nie je vojenská, ale pochádza z viery a úcty pred Pánom. Dnes nik z politológov nepochybuje o tom, že komunistická ríša sa rozsypala aj zásluhou cirkvi (možno na prvom mieste jej zásluhou). Tou zásluhou sa pritom vôbec nemyslí občasná technická a finančná pomoc, ktorú dostávala cirkev najmä v Poľsku od r. 1980. Tou zásluhou boli a sú predovšetkým modlitby, svedectvá, obete tisícov ľudí, ktorí sa nedali zlomiť a neprispôsobili sa skazenej moci. Izaiáš o takýchto ľuďoch básnicky povedal: Spravodlivosť bude pásom ich bedier a vernosť opaskom ich bokov (Iz 11,5).

Naším častým omylom je, že moc z Pánovho ducha pokladáme len za čosi duchovné, čo síce možno veriť a čo si zaslúži úctu, ale inak je to neuchopiteľné, lebo sa týka našich vnútorných postojov a nášho svedomia. Ak by to bolo takto, potom by sa táto moc nikdy v konkrétnom svete neprejavila a museli by sme ju vnímať len ako moc, ktorá sa ukáže až po našej smrti, keď sa dostavíme pred Boží súd. Iným omylom sú predstavy, ktorým prepadajú viacerí naši kresťania na Slovensku, že kvôli presadeniu nejakej mravnej zásady sa majú pokúšať o čachre-machle s politikmi, aby sa tie mravné predstavy odhlasovali v parlamente. Moc z Pánovho ducha je konkrétna moc, nie je to však moc politikov, a nie je to ani moc cirkvi, keď sa spája s politikmi.

„Svätá matka Božia“, mal zvolať celkom nekomunisticky jeden z poľských komunistických predákov, keď sa v októbri roku 1978 dozvedel, že Poliak bol zvolený pápežom. Šéf tajnej služby z Moskvy vraj hneď volal do Poľska a pýtal sa: Ako ste to mohli dovoliť!? Nik mu na to nevedel odpovedať. O rok prišiel Ján Pavol II. na návštevu Poľska. Komunisti museli návštevu povoliť, aby nepriznali, že sa cirkvi boja. Pápež sa priamym politickým výrokom vyhýbal, ale ľudia čítali súvislosti, počúvali s porozumením. „My chceme Boha“, volali státisíce ľudí v oficiálne ateistickom Poľsku. Komunisti sa vraj dívali spoza okien a začali chápať, akú môže mať cirkev moc. Priamo na pápežových omšiach sa zúčastnilo až 9 miliónov ľudí. „Nebojte sa“, povedal pápež na omši v Krakove, „musíte byť silní vierou, musíte byť silní láskou, ktorá je silnejšia ako smrť. Keď sme silní Duchom Božím, sme silní aj vo viere v človeka. Preto sa netreba báť.“ O rok sa v Gdansku vzbúrili robotníci proti vláde, ktorá sa spoliehala práve na robotníkov. Počas štrajkov sa v areáli fabrík slúžili sv. omše. Divil sa tomu celý svet. O 10 rokov padla komunistická moc v Poľsku a ďalších krajinách.

Izaiáš sa dožil toho, že Asýrčania, ktorí chceli r. 701 pred Kr. dobyť Jeruzalem, sa bez toho, aby prehrali vojnu, vzdali a odtiahli. Moja generácia celkom konkrétne zažila, že spravodlivosť zvíťazí, ak uveríme moci Pánovho ducha. Dôvere v túto moc sa však musíme učiť a do nej zasväcovať vždy odznova. Zostaňme si navzájom verní, zostaňme verní svojmu Bohu a uvidíme jeho moc na našom súkromnom i spoločenskom živote!