Homília - 17.11.2019

Ježišovo dnešné rozprávanie o zničení jeruzalemského chrámu, o vojnách medzi národmi, o prírodných nešťastiach, a tiež o prenasledovaní jeho učeníkov vyznieva na prvé počutie zvláštne a smutne. Niekto by sa mohol pýtať: Prečo nás Ježiš straší? A vari už nie je evanjelium posolstvom radosti? Keď však trochu nad slovami z 21. kapitoly Lukášovho evanjelia porozmýšľame, všimneme si, že Ježiš tie slová adresoval svojim učeníkom, aby ich povzbudil. Ťažko niekoho povzbudíme, ak by sme nechceli vidieť skutočnosť takú, aká je. Posledná Ježišova veta je nádejou i podmienkou: Ak vytrváte, zachováte si život (Lk 21,19).

Z histórie vieme, že v r. 70 bolo mesto Jeruzalem po povstaní Židov proti Rimanom dobyté a chrám vypálený. Po porážke druhého povstania r. 135 bol chrám rozbúraný. Lukášovo evanjelium bolo napísané medzi rokmi 80 a 90 po Kr., čo sa odvodzuje aj z toho, ako presne sa v texte opisuje skaza Jeruzalema z r. 70. Autor evanjelia nechcel v prvom rade povedať: Pozrite, Ježiš mal pravdu, že mesto bude zničené... Chcel najmä zdôrazniť Ježišovu výzvu vytrvať a obstáť. Rozprávanie o nešťastiach v evanjeliu neberme ako niečo zvláštne, čo treba vidieť len v spojení s históriou Jeruzalema, ale ako trvalé varovanie a upozornenie. Keď sa po tieto dni pripomína a oslavuje 30. výročie Novembrovej revolúcie, aj táto spomienka by nemala veľký význam, ak by sme nevideli dnešné problémy a ohrozenia, proti ktorým sa máme dnes postaviť a azda aj búriť.

V súčasnosti žijeme už 30 rokov v podmienkach slobodného pôsobenia náboženstva a cirkvi. Vieme však vôbec, o čo sa máme usilovať i bojovať? Časť našich kresťanov si predstavuje, že najviac, čo môžu urobiť, je, že sa pridajú k jednej či druhej politickej strane, k jednej či druhej téme, za ktorú tie strany bojujú. Ježišovo upozornenie: Dajte si  pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť... (Lk 21,8), platí ako vyšité aj na dnešných politikov a aktivistov, ktorí presadenie alebo nepresadenie niektorej morálnej témy prežívajú ako záchranu a skazu celého sveta. Židia, ktorí sa stali kresťanmi, sa nezapojili do židovského povstania proti Rimanom. Tí sa im nepáčili, ale boj za Božie kráľovstvo nezamieňali za boj proti politickej moci. Skutočné nebezpečenstvo videli v ľuďoch, ktorí nahrádzali Božiu moc svojou mocou a nad ľuďmi vládli v mene náboženstva. Podobne našou hlavnou témou nech nie sú jednotlivé politické otázky, ktoré sa tvária ako konečné riešenie morálky, ale otázka: Ako vytrvať? Otázka, ktorú máme klásť osobne Ježišovi: Pane, čo znamená s tebou vytrvať?

Ježiš hovorí, že jeho učeníkov budú prenasledovať, aby vydali svedectvo. Vydávať svedectvo znamená hlásiť sa k nemu a žiť jeho posolstvo – evanjelium. Keď som bol chlapcom a keď sme občas mali v škole to „branné cvičenie“, boli to časy, keď mnohí veriaci ľudia boli prenasledovaní pre svoju vieru. U tých, ktorých som už ako chlapec poznal, nezažil som smútok, ani hnev, ani trpkosť, ale vnímal som radosť a vyžarovanie slobody. To bolo veľké svedectvo pre mňa a moje dospievanie vo viere. Pápež František v úvode svojho programového dokumentu Radosť evanjelia z r. 2013 píše:  Dobro má vždy tendenciu šíriť sa. Každá autentická skúsenosť pravdy a krásy chce rásť a každý človek, ktorý prežíva hlboké oslobodenie, získava väčšiu citlivosť na potreby druhých (čl.9). Všimnime si, podľa čoho poznáme správne svedectvo. Ono sa šíri, lebo rozradostňuje a oslobodzuje. Niečo celkom iné je propaganda, ktorá sa šíri, lebo rozčuľuje a fanatizuje.

Nemecký novinár Andreas Englisch napísal jednu z prvých kníh o pápežovi Františkovi (František. Znamenie nádeje). Dlhé roky patrí medzi tzv. akreditovaných novinárov, ktorí informujú o dianí vo Vatikáne a sprevádzajú pápežov na ich cestách. V r. 1998 bol s pápežom Jánom Pavlom II. na pamätnej návšteve Kuby, keď Fidel Castro umožnil návštevu pápeža, hoci jeho vláda bola úradne proti náboženstvu. Englisch využil príležitosť a do lietadla vzal so sebou balík liekov, ktoré mal odovzdať rehoľníkom v ich tajnom dome v Havane. Podarilo sa mu ich vyhľadať a balík odovzdať. Keď sa s nimi rozprával, prekvapilo ho, že títo rehoľníci, ktorí pôsobili v utajení pred komunistickým režimom, omnoho viac ako na domáce pomery sťažovali si na biedu ľudí v ostatných krajinách Latinskej Ameriky. Nechceme komunizmus, povedal mu jeden z rehoľníkov, ale vy z Európy nerozumiete o Latinskej Amerike vôbec nič. Vieš, koľko ľudí v týchto krajinách hladuje?, pýtal sa novinára. 1-2 milióny, odpovedal Englisch. Nie, je to asi 70 miliónov. Ak chceš porozumieť, čo robiť, choď za kardinálom Bergogliom. Vtedy ten novinár prvý raz počul meno budúceho pápeža.

Ak chceme porozumieť sebe, cirkvi a svetu, snažme sa porozumieť evanjeliu. Nedajme sa vyľakať problémami sveta a vytrvajme vo svedectve o Ježišovi. V tom, ktoré je radostné, silné a oslobodzujúce.