Homília - 10.11.2019

Aká je naša doba? Keď to porovnáme s časmi sv. Martina, prvú podobnosť nájdeme v tom, že tak ako v jeho časoch aj dnes je väčšina obyvateľov Európy nielen občanmi svojej vlasti, ale jednej veľkej ríše. Vtedy to bola ríša rímska, dnes Európska únia. Sv. Martin sa narodil krátko po tom, ako kresťanstvo v Rímskej ríši dostalo slobodu a začalo byť podporované vladármi. Väčšina ľudí však ešte dlho zostávala pohanmi. Dnes je kresťanská viera v Európe stále najrozšírenejším náboženstvom, vladári, ak ju nepodporujú, tak nie sú priamo proti, ale väčšina ľudí – dnes nepovieme, že sú pohania – sú sekulárni. Nemajú o náboženstvo záujem alebo si ani nevedia predstaviť, na čo by im bolo. Rodičia sv. Martina boli pohania, on si našiel ku kresťanstvu vlastnú cestu. Aj my poznáme viacero takýchto rodín. Celkove máme z dnešnej doby asi dosť veľký zmätok a nevieme, aká bude budúcnosť. Niekoľko rokov po smrti sv. Martina sa veľká rímska ríša rozpadla, do Európy prišlo mnoho migrantov – vtedy ich nazývali barbarmi. Boli to divoké časy, ale postupne sa pomery upokojili, a o pár rokov po celej Európe sa začali stavať kostoly. Viaceré z nich práve sv. Martinovi.

O čo v tých kostoloch išlo? Jeden historik sa raz vyjadril, že ľudia si v minulosti nachádzali v náboženstve kolísku a hrob. To znie divne, ale je to pekné. Chce sa povedať, že náboženstvo je pre človeka domov, priestor zrodu a rastu, aj ochrany a odpočinku. Niekedy povieme, že náboženstvo je oblasť najhlbšej identity. Z rozprávania dnešného evanjelia ale môžeme vidieť, ako sa dá náboženstvo rôzne chápať. Saduceji položili Ježišovi prešpekulovanú otázku. Oni tvorili akúsi šľachtu v Izraeli, spomedzi nich pochádzali veľkňazi, viedli chrám v Jeruzaleme a mali najväčší vplyv vo veľrade. Židovstvo chápali politicky, preto sa snažili dobre vychádzať s rímskou mocou a blízka im bola aj grécka kultúra. Farizejov, náboženských aktivistov spomedzi ľudí, pokladali za svojich protivníkov. Ako sme sa dozvedeli z dnešného evanjelia, saduceji sa na rozdiel od farizejov vysmievali zo vzkriesenia. Čo pre nich bolo náboženstvo? Boh bol pre nich Bohom pre žijúcich. Po smrti jednotlivca ďalej žije národ, vyvolený Izrael. Dalo by sa povedať: Kým pre farizejov bol dôležitý zákon (morálka), pre saducejov bola dôležitá moc.

Ježišova odpoveď na otázku saducejov nevychádzala z teórie o nesmrteľnosti. To bola téma gréckych filozofov. Ježišovi išlo o utrpenie statočných ľudí, ktorí boli verní Bohu až po smrť. Takých, ako boli napríklad bratia, o ktorých sme dnes čítali z Druhej knihy Machabejských (2 Mach 7,1-14). Načo máme byť verní Bohu a svedomiu, ak Boh nestojí na strane trpiacich? Ježišova odpoveď znie: Boh sa stavia proti nespravodlivosti a dáva život svojim verným aj napriek smrti. Viera vo vzkriesenie sa zrodila z viery v Boha, ktorý nedá zahynúť spravodlivým. Nie, ako v rozprávke, že sa ti nič zlé nestane, ale ako v skutočnosti: stane sa ti zlé, ale Boh ťa nenechá v smrti, budeš vzkriesený. Ako sa to dá veriť? Z citu pre spravodlivosť, z hnevu nad nespravodlivosťou, z odporu voči moci, ktorá ubližuje a ešte zarába aj na náboženstve. Príbeh o diskusii so saducejmi o vzkriesení nájdeme v 20. kap. Lukášovho evanjelia. Pár riadkov predtým sa dočítame o príchode Ježiša do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu a vyhnaní predavačov z chrámu. Ježiš tým aktom vlastne povedal: Vaše náboženstvo je podvod, Boh je pre vás len prázdne slovo, dôležité je pre vás len zachovanie vašej moci.

Pred niekoľkými rokmi nakrútil režisér Martin Scorsese film pod názvom Posledné pokušenie Krista. Medzi konzervatívnymi kresťanmi v USA film vzbudil pohoršenie. Dokonca zapaľovali kiná, kde sa premietal. V závere filmu totiž nebolo jasné, čo sa podáva ako filmový príbeh a čo ako Ježišovo blúznenie na kríži. Pod krížom sa zjaví krásny anjel a Ježiša presvedčí, že Boh nechce jeho smrť, ale život. Pomôže mu zísť z kríža, zavedie ho do domu Márie Magdalény a nechá ho oženiť sa a mať deti. Po smrti jednej ženy ožení sa s ďalšou. Zostarne, prídu za ním jeho bývalí apoštoli. To, čomu uverili, ukázalo sa zbytočné. Odrazu sa Ježiš akoby zobudí: áno, Boh chce život, ale nie útek pred zápasom o spravodlivosť. Vtedy spozná, že anjel, ktorý ho z kríža zachránil, bol vlastne diabol. Vo filme sa napokon ukázalo, že to nebolo naozaj, že Ježiš pokušeniu podľahol len v preludoch, ktoré prežíval vo svojom utrpení. Jeden teológ sa o filme vyjadril, že to naozaj posledné pokušenie Krista však nebolo o tom, či sa má oženiť, ale či ho neopustil Boh. Odpoveď dalo až vzkriesenie.

Ani my nedostaneme inú odpoveď. Len túžbu byť verný dnes, pýtať sa Boha na svoju úlohu, v ktorej máme obstáť, a ako sv. Martin nezostať sám, ale žiť svoju vieru v skupinách a spoločenstvách, v ktorých sa naša viera vždy znova rozpráva, overuje a dosvedčuje. Nech je takým spoločenstvom naša farnosť a čo najviac rodín a priateľstiev medzi nami, v ktorých sa každú nedeľu navzájom stretávame a posilňujeme.