Homília - 17.3.2019

Na druhú pôstnu nedeľu každý rok čítame z evanjelia o zvláštnej Ježišovej prezentácii. Traja z jeho apoštolov ho pri modlitbe na jednom vrchu zažili podivne zmeneného. V Lukášovom evanjeliu sa táto zmena opisuje jednoducho. Bez bližšieho vysvetlenia sa píše, že sa zmenil výraz Ježišovej tváre a jeho odev zažiaril belobou. Dnes by taký efekt vedel urobiť hociktorý šikovný fotografista a umiestnil by to na sociálnych sieťach ako vydarený obrázok. Pri tej Ježišovej prezentácii sa spomínajú ďalšie dve postavy: Mojžiš a Eliáš, veľké osobnosti náboženskej tradície. Uvádza sa, že sa zjavili v sláve, teda Bohom oslávení, a že sa s Ježišom rozprávali o naplnení jeho poslania v Jeruzaleme čiže jeho smrti. Na záver zjavenia sa dozvieme, že sa tu neprezentuje Ježiš sám, ale Ježiša prezentuje Boh ako svojho vyvoleného Syna, ktorého máme počúvať.

Či si to priznáme alebo nie, nielen kandidáti na nejakú pozíciu, ale každý z nás sa nejako prezentuje, štylizuje, zjavuje pred svojimi blízkymi i širšou verejnosťou. Ak nás niekto hodnotí len podľa vzhľadu, pekných šiat, dobre znejúcich slov, navonok prejavenej inteligencie, a v prípade politických kandidátov podľa obrazu, ktorý im za drahé peniaze vytvárajú ich sponzori, tak si nad tým možno len povzdychnúť alebo sa poľutovať. Ježiš sa zjavil pri modlitbe. Správnejšie, tá modlitba ho zjavila, naštylizovala, prezentovala. My pri našej modlitbe často zostávame na povrchu, hovoríme slová, robíme rituál, ale neponoríme sa do modlitby, do jestvovania pred Bohom, a on sa potom nemôže ponoriť do nás, nemôže nás presvietiť, premeniť.

Možno sa pýtame: Nejde len o nejakú psychózu, ako to býva pri rôznych iluzionistoch, psychotikoch a vizionároch bez záruky? Môže byť, ale nemusí. Tzv. prírodné národy sa modlili tancom, spevom, najčastejšie však osamote, bez jedla, bez vody, až kým ich nenavštívila vízia, kým nezažili premenenie. Denná modlitba sa konala ráno pri východe slnka alebo pri jeho západe na nejakom vrchu. Sprevádzaná bola údermi na bubon, ktorý mal modliaceho naladiť na jeden rytmus s božstvom. Ježišova modlitba na vrchu bola niečo podobné. Skúsenosť s Bohom podľa Biblie však ide ďalej, deje sa uprostred dejín. Dotýka sa nás cez dobré i zlé, vopred nepredvídateľné udalosti, nielen opakujúce sa východy a západy slnka či pravidelne sa striedajúce ročné obdobia. Preto je v Ježišovej modlitbe aj Mojžiš a Eliáš, sudca, vodca i prorok, osobnosti, ktoré si rozumeli s Bohom a cez ktoré Boh vstupoval do dejín, súkromných i politických.

Rozprávanie o prezentácii Ježiša ako Božieho syna, Božieho hovorcu, ktorého máme počúvať, mení aj prezentáciu Boha. On už nehovorí v prvom rade cez Mojžiša a Eliáša, cez Zákon a Prorokov, ale cez Ježiša. Ak to veríme, ak to prijímame, tak náš mystický vzťah s Ježišom, prijatie jeho kríža a zmŕtvychvstania, premýšľanie, konanie a modlitba skrze neho ako Krista, nášho Pána, zasvätenie sa doňho krstom, stáva sa naším pozadím, horizontom i koreňmi našej existencie. Jeden teológ prirovnal vzťah pokrsteného človeka s Kristom počatiu dieťaťa, ktoré je pupočnou šnúrou spojené s matkiným telom. Naše zmŕtvychvstanie je potom ako pôrod, ktorým sa kresťan narodí pre nový život. Ak si to prenesieme do konkrétneho života, tak pri politických voľbách si dáme pozor na propagandu a budeme sa viac zaujímať, s akým pozadím je daný kandidát spojený pupočnou šnúrou, s akým vzdelaním, akými skúsenosťami, akými peniazmi a záujmami disponuje. A pri svojich osobných a duchovných rozhodnutiach budeme sa viac pýtať sami seba, s kým chceme byť mentálne, duchovne, dejinne (teda svojimi činmi) živení a prepojení – vo svojej rodine, práci, cirkvi i politike.

Pred týždňom sa rozšírila správa o páde lietadla, ktoré letelo z Etiópie do Kene. Pri hroznom nešťastí zahynuli aj štyria cestujúci zo Slovenska, rodina jedného slovenského politika a Danica Olexová, manažérka projektov Dobrej noviny, kresťanskej organizácie, ktorá dlhé roky realizuje rôzne projekty v Afrike. Na prácu, ktorú robila Danica, ako som s dočítal v jednom článku, by väčšina ľudí nešla, ani keby ich zlatom vyvážili. Danica šla, žila v prostredí špiny, chorôb, biedy, drog a všeličoho podobného. Vedela ľudí organizovať, vedela pomáhať, bola akčná, dynamická, radostná, profesionálna. Škoda, že takýchto ľudí si zväčša všimneme až po tom, ako ich stratíme. Nech nám naša modlitba pomáha včas spoznať a prijať prezentáciu Krista dnes, v ľuďoch medzi nami, v tých, ktorí nám dávajú spoznať jeho kríž i zmŕtvychvstanie.