Homília - 8.12.2018

Podobné je to v kresťanstve s rozprávaním o zvestovaní Ježišovho narodenia. Príbeh o tom, ako anjel Gabriel prišiel k dievčaťu menom Mária a vznešene ju pozdravil ako Bohom milovanú a vyvolenú, čítame často pri bohoslužbách; len v advente sa číta trikrát. Text rozprávania vyzerá tak, ako by si ho Mária zapísala do denníčka. Nevieme, či si v tej dobe dievčatá písali denník, ale isté je, že pri tej udalosti nik okrem Márie nebol prítomný, a teda ide o jej celkom súkromnú záležitosť.

Podľa Matúšovho evanjelia sa Jozef o Ježišovom narodení dozvedel inak. Takže rozprávanie v Lukášovom evanjeliu je celkom výnimočné. Príbeh sa v tomto evanjeliu nachádza na začiatku, v skutočnosti však bol napísaný na konci. Evanjelium totiž nebolo písané ako román, ktorého postup si spisovateľ premyslí a začne písať od prvej kapitoly až po koniec, keď sa dostane k vyvrcholeniu deja. Vrcholom každého evanjelia je posolstvo, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš, Syn Boží, ten, ktorého predáci Židov dali ukrižovať, ale Boh ho vzkriesil, a ľudia to spoznali podľa toho, že tento Ježiš, z ktorého smrti boli jeho učeníci a učeníčky takí nešťastní, premenil celkom ich život. Potom, spätne od správy o Ježišovej smrti a vzkriesení, prikladali sa kapitoly o tom, čo Ježiš robil a učil, a celkom na záver, ako predohra k dobrej opere či muzikálu, sa napísal úvod do evanjelia.

V predohre sú zväčša naznačené hlavné motívy, hlavná melódia či refrén, ktorý vyjadruje, o čom bude celý príbeh. Podobne rozprávanie o zvestovaní naznačuje v poetickej skratke podstatu celého evanjelia. Oznamuje, že v Ježišovi vrcholí Boží príbeh s človekom. Čo Boh s ľuďmi krásne začal v raji, zrútilo sa ľudským zlyhaním a pokračovalo vyhnaním z raja. Teraz sa v Ježišovej budúcej matke Márii našiel človek, ktorý Boha naozaj počúva, dôveruje mu a Boh s Máriou môže spolupracovať. Boh nikoho do ničoho nenúti. Rád vedie s nami dialóg, rád počúva naše otázky. Mária je v príbehu vykreslená ako človek, ktorý je otvorený, ale má aj otázky. Nespochybňuje, že Boh môže niečo urobiť, ale pýta sa: Ako sa to stane? Anjel odpovedá čiastočne tajomne a čiastočne konkrétne. Najprv odkáže na Božie pôsobenie: Duch Svätý zostúpi. Potom na skúsenosť, o ktorej sa Mária môže ísť presvedčiť: Tvoja teta, ktorá má už svoje roky, čaká dieťatko.

Čo toto rozprávanie môže znamenať pre nás? Podobne ako deti, keď počúvajú obľúbenú rozprávku, nemáme reagovať s odmietnutím, že to už poznáme alebo že je to nemožné, ale povedať si, že sa mi to páči. Presnejšie, že sa mi páči, aby ma oslovil Boh a so mnou spolupracoval. Keď slávime sviatok Panny Márie, cirkev nám ju chce predstaviť ako našu sestru vo viere, v ktorej máme spoznať nepokazený koncept (plán) Boží s človekom. Slová nepoškvrnené počatie, po latinsky immaculata conceptio, dajú sa preložiť aj ako nepokazený počiatok, nezmarený plán, koncept Boží s človekom.

Opakovane počúvame Máriin príbeh ako čarovnú predohru, okúzľujúci refrén, do ktorého sa môžeme aj my naladiť. Nevadí, že sme všeličo pokazili. Boh nám podáva nový koncept na čistom papieri, podáva nám aj ceruzky a hovorí: Neboj sa, nakresli svoj príbeh nanovo. V Márii a jej synovi som ti ukázal, že už nie si z raja vyhnaný, ale opätovne doň pozvaný. Cesta ešte chvíľu potrvá, ale niet dôvodu váhať a báť sa. Ten dobrý príbeh, koncept, počatie, začal už aj pre teba.