Homília - 18.11.2018

Posolstvo o konci starých pomerov vyjadrené desivými prírodnými úkazmi a prísľub nového začiatku zaznievajú dnes z Markovho evanjelia: Zatmie sa slnko, mesiac bude bez svetla, hviezdy budú padať... Ťažko povedať, či to Ježiš myslel ako metaforu alebo ako skutočnosť. Za touto varovnou správou nasleduje prísľub, že príde Syn človeka na oblakoch s veľkou mocou a slávou. Sprevádzaný bude anjelmi, ktorí mu pomôžu dať dokopy jeho vyvolených.

Rozprávanie je, samozrejme, obrazné. Situácie, ktoré tie obrazy opisujú, sú však skutočné. Kto pozná dokumentárne filmy z prvej a druhej svetovej vojny alebo z vojen súčasnosti, netreba ho strašiť padajúcimi hviezdami z neba. Skutočnosť je omnoho horšia ako akýkoľvek obraz. Napokon, aj rozprávanie z evanjelia v čase svojho vzniku odrážalo skutočnosť, ktorú ľudia v Palestíne poznali. Markovo evanjelium bolo napísané v čase zničenia Jeruzalema Rimanmi v r. 70 n. l. Porážku Židov a zničenie mesta sprevádzali strašné udalosti. Niekoľko rokov predtým zažili kresťania hrozné prenasledovanie v Ríme. Apoštol Peter zomrel mučeníckou smrťou po r. 64 počas prenasledovania, ktoré vyprovokoval cisár Nero. Apoštol Pavol zomrel o tri roky neskôr. Všetky tie udalosti vzbudili medzi kresťanmi otázky: Čo máme z toho, že sme kresťania, kde je ten nový lepší svet, v ktorý sme dúfali, a kde je Božia záchrana, ktorá nám bola sľúbená?

Slovo evanjelium znamená v preklade posolstvo radosti. Kde je však radosť, keď sa oznamujú (a dejú) desivé udalosti? Radosť nemôže spočívať v tom, že nevidíme realitu, že pred ňou utečieme, že sa jej vyhneme. To po prvé. Po druhé však platí, že realitu, ak je zlá, ak je nešťastná, nenecháme na seba len tak padnúť. Evanjelium je posolstvo radosti, ktorú zjavuje Boh v Ježišovi. V Markovom texte Ježiš hovorí o Synovi človeka, ktorý zachráni vyvolených. Syn človeka je pojem, ktorý pochádza z knihy proroka Daniela (Dan 7,13-14) a označuje človeka, ktorý spolupracuje s Bohom na záchrane sveta. Medzi Židmi sa tento pojem stotožnil s Mesiášom, aj Ježiš ho vzťahoval na seba, ale tento titul môže označovať aj Boží ľud v celku, ľudí spolu, ktorí spolupracujú s Bohom, sú ním oslovení, vyvolení, povolaní.

Pred dvoma týždňami som končil kázeň odkazom na knihu pápeža Františka Múdrosť časov, v ktorej vyzýva starších ľudí, aby neprestali snívať, a mladých, aby sa snívať učili. Samozrejme, snívať a snívať je rozdiel. Sen môže byť aj z choroby, môže byť nočnou morou, ale môže to byť aj vízia, ktorú si vymodlíme a ktorá nám ukáže naše povolanie, našu životnú cestu, náš spôsob, ako máme byť dcérami a synmi človeka. Takými, čo sa nechajú pozvať Bohom, a potom realizujú jeho záchranné zámery. Ak sa necháme obklopovať len správami z médií, ktoré sú často sústredené na zlé veci, keď vyhľadávame klebety a ohováračky, keď si aj v sebe pestujeme najmä predsudky a negatívne pocity, tak nás budú trápiť nočné mory a budiť zlé sny pochádzajúce z nášho strachu. My však nie sme kresťanmi preto, aby sme šírili v sebe a okolo seba pesimizmus, ale záchranu v mene Syna človeka. V mene človeka, ktorý je Bohu blízky, človeka, ktorý je ľuďom blízky, človeka, ktorý je naozaj človekom.

Čítal som v jednom časopise príbeh o žene, ktorej manžel má luxusné príjmy (pracuje pre jednu ropnú firmu). V istom čase sa rozhodla, že sa prestane obklopovať vecami a zvolí si minimalistický životný štýl. Teraz majú v domácnosti minimum vecí a šiat a ich deti nie sú závislé od mobilov, tabletov a hračiek. Hovoria tomu digitálny detox, očistenie. Kedysi, keď matka potrebovala, aby ju dieťa nevyrušovalo, posadila ho pred televízor. Dnes pre jej deti patrí medzi najobľúbenejšie chvíle cesta vlakom, keď sa môžu pozerať von oknom. Jej manžel nejde do práce 20 km na drahom aute, ale na bicykli. Iste, nejde len o takéto zmeny. Sú to však kroky, ktoré môžeme urobiť smerom k svojmu očisteniu a uvoľneniu hlavy i srdca pre nové výhľady, vízie, pre poznanie, k čomu sme vyvolení.

Uprostred problémov, ba až nešťastí dneška nečakajme veľa od zmeny politiky, zmeny štátnych hraníc, od novej vládnej moci, už vôbec nie od nových vecí a nákupov. Očakávajme synov a dcéry človeka, bratov a sestry nášho Pána Ježiša Krista. A sami sa stávajme tými synmi a dcérami, sestrami a bratmi, ktorých si chce Ježiš zhromaždiť okolo seba od kraja zeme až po okraj neba.