Homília - 29.9.2018

Dnes máme tri hlavné dôvody na stretnutie pri kaplnke v tomto údolí. Je to pekné miesto, ktoré sa oplatí navštíviť a naplánovať si výlet aj niekedy nabudúce. Je tu historická kaplnka, ktorá prežila vďaka niekoľkým obetavým ľuďom, ochranárom a umelcom, ktorým vyjadrujeme vďačnosť aj týmto naším slávením. (Kaplnka vznikla r. 1743 z iniciatívy Johanna Mayera, mešťana a mediarskeho majstra z Prešporka.)

Druhým dôvodom je dnešný sviatok, keď sa podľa kresťanského kalendára slávia sv. archanjeli Michal, Gabriel a Rafael. Naša kaplnka je zasvätená práve sv. Michalovi. Anjeli a archanjeli sú pre nás tajomné bytosti, ktoré poznáme z Biblie, ale aj z pohanských náboženstiev. V tých pohanských majú často temer nezávislú pozíciu a často sa nedajú rozlíšiť od bohov či bôžikov. Preto, keď dnes počujeme hovoriť o anjeloch (napr. aj relácia Anjeli strážni na STV), treba si všímať, čo sa vlastne hovorí. Anjelom určite nemožno prisudzovať osudový vplyv nad svetom a epochami dejín, ako sa to robí v rôznych ezotericko-pohanských kultoch. Niekedy sa o anjeloch hovorí tak, že vyznievajú ako rozprávkové bytosti – ako škriatkovia a víly. Biblia im prisudzuje úlohu Božích poslov (to znamená gr. slovo angelos - posol). Anjeli sú v kresťanskej viere považovaní za duchov, ktorí slúžia Bohu a Boh ich posiela ako pomocníkov ľuďom. Niektorí majú mená. Spoločné: cherubíni, serafíni, alebo vlastné: Michal, Gabriel, Rafael (v preklade z hebrejčiny: Kto je ako Boh?, Božia sila, Boh lieči).

O anjeloch čítame v Biblii zvlášť z obdobia po tzv. babylonskom zajatí (Kniha Danielova, Tobiáš, pár zmienok je v Novom zákone). Archanjel Michal sa priamo spomína v knihe Zjavenia Jánovho. Zápas medzi dobrom a zlom, ktorý sa odohráva na zemi, sa koná aj na nebesiach. Sily zla reprezentuje drak a jeho anjeli. Drak sa tu nazýva aj had a diabol, pričom je ťažko rozlíšiť, čo je obraz a čo skutočnosť. Predsa sa dá vyrozumieť, že zlo a dobro nie sú len všeobecné, že jestvujú ako osobné duchovné sily, preto sa aj treba pýtať, aký duch v nás pôsobí. To vyjadruje aj meno Michal, ktoré je otázkou: Kto ako Boh? Kto si dovoľuje tváriť sa ako Boh, hrať sa na Boha? Je to naozaj bojovná otázka, ktorá sa stavia proti predstavám a silám, ktoré si nárokujú konať namiesto Boha či proti nemu.

Môžeme sa pýtať, čo sú to duchovné bytosti. Umelci ich znázorňujú ako podobné ľuďom, aby sme si ich vedeli predstaviť, ak sú to však duchovní Boží poštári, sprievodcovia a bojovníci, lepšie je nepýtať sa na ich podobu, ale viac na skúsenosť s nimi. Kde a v čom som zažil, že niekto bojuje so mnou proti zlému, kde a ako som zažil, že ma niekto sprevádza na mojich cestách, že mi oznamuje a vysvetľuje nejaké dôležité posolstvo pre môj život? Teologicky povieme, že Boh nie je pre nás bezprostredná skutočnosť, že Boh sa nás dotýka sprostredkovane, a tak nás oslovuje – cez stvorenú prírodu, ľudí a tiež anjelov. Anjeli ako Boží dotyk, objatie, vzťah. Azda aj Božia navigácia... Chápu to umelci, deti, ľudia nepokazení, neohučaní materiálnou skutočnosťou.

To je napokon ten tretí hlavný dôvod, prečo sme tu: Aby sme vytvárali také spoločenstvo, také priateľstvá, ktoré nám duchovne pomáhajú, také, ktoré nás posilňujú, sprevádzajú, usmerňujú, vedú, objasňujú a vysvetľujú, tešia a upokojujú. Máme s takýmito vzťahmi skúsenosť, dávame si takúto skúsenosť? Ak áno, sme v tom my, naša vôľa i rozum, naša láska a náš zápas o dobro. A sú v tom aj Bože dotyky, oslovenia a sily, Boží anjeli. Poďakujme sa dnes v kaplnke sv. Michala za tieto skúsenosti.