Homília - 17.6.2018

Veľmi želáme našim Chorvátom a chorvátskej kultúre, aby žila a rozvíjala sa aj po ďalšie storočia. Našu otázku však rozšírime a pýtame sa, čo by nás malo prežiť. Ako počúvame z dnešného evanjelia, žiť by malo najmä Božie kráľovstvo. Nie kultúra, ale toto kráľovstvo bolo Ježišovou srdcovou záležitosťou. V súčasnosti veľmi nerozumieme, o čo ide, keď sa povie Božie kráľovstvo. Správnejšie by bolo povedať nie kráľovstvo, ale kraľovanie. Ľuďom Ježišovej doby toto slovo nebolo treba vysvetľovať. Ako chápe chorý človek, čo znamená uzdravenie, ako chápe vojak, čo znamená mier, chápali ľudia Ježišovej doby, čo je Božie kráľovstvo. Pojem slušná spoločnosť, ktorý sa v niektorých kruhoch používa dnes, keď sa chce pomenovať svet, v ktorom by sme chceli žiť, je slabým odvarom toho, čo stelesňoval pojem Božie kráľovstvo. Bolo protikladom všetkých bolestí a krívd, ktoré zažívame a ktoré si vieme predstaviť.

Ježiš pre Božie kráľovstvo používal rôzne prirovnania. Podľa dnešného evanjelia ho prirovnal k malému zrnku, ktoré je najprv maličké, skryté, po istom čase však z neho vyrastie veľký strom, v ktorom si vtáci stavajú hniezda. Ježiš v podobenstve o zrnku chcel povedať, že Božie kráľovstvo sa rodí z malých vstupov, podnetov a udalostí a jeho rast nezávisí od ľudí. Ježišovo prirovnanie malo aj kritický význam. Vtedajší ľudia si Božie kráľovstvo predstavovali dosť zjednodušene. Časť Židov ho spájala s víťazstvom nad pohanmi a vlastným štátom. Boh mal byť ich kráľom a symbolom jeho vlády bol meč. Iní Židia videli v Božom kráľovstve koniec starého a zrod nového sveta. Symbolom Božej vlády mali byť katastrofy, ktoré ukončia starý svet. Ježiš obrazom malého zrnka kritizoval tieto predstavy. Božie kráľovstvo je veľká moc, ale nemá podobu židovského štátu ani konca sveta. Božie kráľovstvo je uprostred obyčajného života a prejavuje sa cezeň. Ľudia neprivolajú Božie kráľovstvo tým, že sa zapoja do svätej vojny alebo utečú na nejaký ostrov. Boh sám zasieva životaschopné zrnká, ktoré majú potenciál mocnieť a dorásť do stromu, ktorý poskytne útočište nebeskému vtáctvu. Môžeme sa pýtať, čo je potom našou úlohou. Keď úroda dozrie, nastáva žatva (Mk 4,29), povie Ježiš. Našou úlohou je rozpoznávať, čo Boh necháva vyrásť, a potom sa zapojiť do žatvy. Božie kráľovstvo nemusíme vymýšľať, je už medzi nami.

Jeden nemecký novinár zostavil knižku kreslených vtipov o pápežovi Františkovi. Svojimi obrázkami komentuje situáciu dnešného sveta a cirkvi. Na jednom jeho obrázku je strom, z ktorého zostal len kmeň a osekané pahýle. Strom je upravený ako podľa pravítka. Na kmeni je nápis: katolícka cirkev. K suchému stromu prichádza pápež František. Odrazu na jednom konári zbadá zelenú vetvičku. Od radosti zvolá: Hurá, žije! Bokom stoja cirkevníci v čiernych kabátoch. Tí sa netešia, ale zatrpknuto komentujú: A čo nás to stálo námahy, kým sme to osekali do tej správnej formy...

Medzi nami máme ľudí, pre ktorých je vrcholom úspechu osekať niečo podľa pravítka. Majú ho vo svojej vlastnej hlave. Potom druhým nanucujú svoju predstavu. Odborne sa tomu hovorí: šíria ideológiu. Takých ľudí nájdeme v politike, kultúre i cirkvi. Ježiš ponúka iný prístup. Pozýva pozorovať život a objavovať, kde sa ukazuje ovocie Božieho Ducha, kde sa dejú skutky lásky, radosti a pokoja, kde sa žije milosrdenstvo a oslobodenie od zlého. A potom priložiť ruku k dielu. Samozrejme, nemá ísť o nejaké lacné zábavky. Na dobrom festivale má byť aj pivo, víno a hudba do tanca, ale ony nie sú dôvodom, aby sa festival konal. Podobne v spoločnosti a cirkvi nehlásame nejaké lacné evanjelium, ak hlásame radosť zo života. Ide o skutočnú radosť, ktorá človeka zvnútra naplní a rozohreje aj vtedy, keď sú podmienky nepriaznivé a svet okolo je studený.

Dnes by nám Ježiš možno povedal: S Božím kráľovstvom je to ako s vaším festivalom. Na začiatku ste nemali veľké plány, ale mali ste veľa radosti a nadšenia. Nechali ste to rásť a dnes máte 30. ročný strom. V budúcnosti to netreba robiť inak. Neprepadnime obavám, že sa nenaplnia naše plány. Zostaňme pokojní a všímajme si, čo sa prejavuje ako živé – v nás, našom srdci, našich rodinách, našej kultúre, našej cirkvi. Ak si osvojíme Ježišov prístup, verím, že stretneme ešte mnoho ľudí a zažijeme mnohé udalosti, za ktoré budeme ľuďom i Bohu vďační.