Homília - 27.5.2018

Vedie Boh sám pre seba monológ alebo vedie s nami dialóg? Odpoveď dostaneme, ak si uvedomíme, o čom je dnešný sviatok Najsv. Trojice: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého; jeden Boh a tri osoby... Ľahko sa to povie, sú to však len formulácie, pomocné vety, ktorými vyjadrujeme Božie tajomstvo. Tajomstvo je tajomstvom a nedá sa vysvetliť. Preto hovorievam, že máme vysvetliť aspoň to, prečo o Božom tajomstve hovoríme, prečo si myslíme, že Boh je Svätá Trojica.

Kedy môžeme o nejakých ľuďoch povedať, že sa majú radi? Nuž, vidíme to, vieme o tom, oni sami to vedia. Najprv je táto skúsenosť, potom formulácia: aha, majú sa radi. Pred našou kresťanskou rečou, že Boh je Sv. Trojica, je tiež najprv skúsenosť. Tak nám to dosvedčuje aj apoštol Pavol v úryvku, ktorý sme dnes počuli z Listu Rimanom. Apoštol hovorí o skúsenosti, že sme vedení Božím Duchom. Bližšie povie, že to poznáme podľa toho, že nemáme ducha otroctva, ale synovstva. To sa prejavuje tak, že k Bohu voláme: Otče! Voláme, lebo to tak cítime a prežívame. Boh je pre nás aj Pán, ale pre kresťana je predovšetkým Otec. My sme jeho deti, sme s ním takpovediac v rodine. Táto skúsenosť sa udiala vďaka Kristovi. On je vlastný syn Boha, my sme adoptovaní. Naozaj adoptované dieťa je však rovné s neadoptovaným. Rozdiel je na začiatku, nie potom; obe deti sú objímané rovnako. Apoštol povie: Sme dedičia Boží spolu s Kristom.

Pavol týmito obrazmi a prirovnaniami popisuje svoju skúsenosť s Bohom. On sám si najskôr predstavoval, že Boh je v prvom rade Pán a Sudca. Keď sa mu zjavil Ježiš, Pavol ho nepoznal, a tak sa opýtal: Kto si, Pane? Dostal odpoveď: Som Ježiš, ktorého prenasleduješ (Sk 9,5). Pavol dovtedy ako zbožný židovský farizej prenasledoval rodákov, ktorý prijali Ježiša za Mesiáša. Teraz spoznal, že neprenasledoval len ľudí, ktorých pokladal za zradcov židovskej viery, ale Božieho Mesiáša. To, čo sa s ním stalo po krste, Pavol pomenoval ako skúsenosť oslobodenia. Už nežil v strachu, zažil Boha ako Otca, Ježiša ako brata, a že to nebol iba sen, poznal podľa Ducha Svätého, ktorý ho začal viesť. Boh sa mu zjavil ako Otec, Ježiš ako Mesiáš a Duch Svätý ako Boh v ňom, ale aj v iných, ktorí sa ním nechali osloviť.

Tzv. prírodné národy zažívajú Boha predovšetkým cez prírodné javy (slnko, vietor, dážď, zem i zvieratá). Židia a moslimovia veria, že Boh sa ľuďom prihovára najmä v slovách, ktoré poznávame ako zákony pre svoj život. Kresťania nepopierajú prítomnosť Boha v prírode a v jeho zákonoch. Veríme však, že v Ježišovi sa Boh zjavil omnoho osobnejšie, krajšie a účinnejšie. Máme to poznať sami na sebe. Ako povedal Pavol: Podľa toho, že nás vedie Boží Duch. Nežijeme v strachu, zažili sme, že sme síce adoptované, ale milované deti. Po kázni minulú nedeľu som dostal viacero reakcií. V niektorých sa mi ľudia poďakovali a podelili o svoju skúsenosť. Od iných ľudí som však dostal varovanie a odsúdenie. Vraj zľahčujem pôsobenie zlého ducha. Mohol by som si povedať: Virtuálny dialóg funguje!  Dialóg však nie je tam, kde vás niekto iba obviňuje a nepoloží ani otázku: Ako to myslíš? Za seba som včera pokračoval vo virtuálnom dialógu aspoň tak, že som nazrel do teologického slovníka a vyhľadal som si heslo Démoni (K. Rahner / H. Vorgrimler, Kleines theologisches Wörterbuch, Freiburg im Br. 1975, 76-77.). Dočítal som sa, že vzhľadom na zachraňujúce Božie konanie by bolo znevažovaním viery, ak by sme si démonov predstavovali ako strašidlá, ktoré Boh nechá potulovať sa po svete. Skôr ide o mocnosti tohto sveta, pokiaľ je tento svet odmietaním Boha a pokušením pre človeka. Moc zlého je po premožení hriechu Kristom len domýšľavé zdanie podobne ako moc rôznych namyslených tyranov vo svete. Dodávam: Toto zlo má moc nad tými, ktorí sa naňho priveľmi zadívajú a nechajú sa ním fascinovať.

V náboženskom vysielaní rakúskej televízie bol raz program o démonoch. Na záver sa moderátorka spýtala teológov: A táto hrôza je naozaj? Jeden z teológov odpovedal: Samozrejme, že naozaj. Niektorí ľudia sú, žiaľ, priam posadnutí posadnutosťou... Je to podobné, ako keď niekto nosí čierne okuliare aj vtedy, keď nesvieti slnko. Nechcem mať čierny pohľad na svet. Túžim vidieť dobrého Boha a slúžiť mu v ľuďoch. A viem dosvedčiť, že na moju túžbu odpovedá Boh ako Otec, v Ježišovi ako brat a tiež ako Duch, ktorý je v nás. To nech je naša skúsenosť a dôvod našej viery v Boha ako Svätú Trojicu!