Homília - 29.3.2018

Zelený štvrtok
Jn 13,1-15
Autor: Karol Moravčík

Ako má pápež František vo zvyku, predpokladám, že aj dnes navštívi nejaké sociálne zariadenie, nemocnicu alebo väznicu (toho roku to bola väznica Regina coeli v Ríme), a počas bohoslužby niektorým prítomným, mužom i ženám, kresťanom i nekresťanom umyje nohy. Vieme, že ide o symbolické pripomenutie Ježišovho konania, ktoré predchádzalo jeho poslednej večeri s priateľmi. On sám po tom, ako učeníkom umyl nohy, spýtal sa: Chápete, čo som vám urobil? A potom vysvetľujúco dodal: Keď ten, ktorého nazývate Učiteľ a Pán, vám umyl nohy, robte to aj vy jeden druhému.

Keď sa dnes v niektorých kostoloch umývajú umyté a navoňané nohy, nie je to to isté, ako keď Ježiš umyl nohy učeníkom. Môže ísť o tú istú tému (umývanie nôh), môžu byť osoby v tých istých pozíciách (pán a tzv. obyčajní ľudia), ale keď chýba kontext, nerobíme to, čo robil Ježiš, iba sa trochu naňho hráme. Aj preto František vyhľadáva situácie, kde pripomienka Ježišovej služby môže zrozumiteľnejšie vyznieť. V našom spoločenstve si dnes nebudeme umývať nohy, neprišli sme peši, nemáme ich zaprášené. „Nohy“ nám vždy, keď je tu nejaká akcia, „umývajú“ vlastne naše priateľky a priatelia, keď vždy vopred myslia na to, čo pripraviť a ponúknuť pre ostatných. Takisto myslia na to, ako všetko po akcii upratať a dať do poriadku. Obyčajné práce, obyčajná služba... Presne takú urobil Ježiš. Z vonkajšieho pohľadu nešlo o nič mimoriadne. So zaprášenými a nenavoňanými nohami by večera zaveľa nestála. Nezabúdajme, že v tých časoch sa stolovalo vlastne pololežiačky.

Predsa tá obyčajná služba nesie v sebe obsah celého Ježišovho života a jeho poslania. Bez pochopenia tej služby sa jeho poslaniu nedá porozumieť. Jeden teológ Ježiša vystihol slovami: Ježiš je pro-existencia. František dnes dopoludnia hovoril o blízkosti, ako hlavnej charakteristike kňazov a vlastne všetkých kresťanov: Keď sa cítiš vzdialený od Pána, priblíž sa k človeku, keď sa cítiš vzdialený od ľudí, priblíž sa k Pánovi.

Myslím dnes večer na mnohých ľudí, ktorí mne, nám preukazujú mnohorakú službu, a chcem sa za nich úprimne poďakovať. Môžeme žiť a prežiť vďaka ich službe. Vďaka tejto službe existujú naše vzťahy, povzbudzujúca atmosféra v kostole, kam v nedeľu chodievame, spoločenstvo okolo nášho teologicko-priateľského klubu... Aj dnešné stretnutie je moja zásluha len tak na 5%. Všetko ostatné zabezpečili ďalší priatelia, priateľky spomedzi nás.

Ale toto ostatné, to je práve tá služba, ktorá dáva obsah našim aktivitám, nášmu konaniu. Lebo nejde len o prinesené kvietky, uvarenie kávy, podanie pohára vody či vína alebo o natretý chlebík. Za tým je pro-existencia – pre Pána, pre ľudí. Veríme, že v tom všetkom je prítomný Ježiš – služobník i pán, obetovaný i vzkriesený. Veríme, že je v nás. Nech to poznávame vždy nanovo, keď budeme sláviť a konať na jeho pamiatku.