Homília - 4.3.2018

Prišli sme dnes na nedeľnú modlitbu v našom spoločenstve plní dojmov z ostatného týždňa. Máme svoje obyčajné starosti, ale citlivo vnímame aj to všetko tragické, smutné, mocenské, čo sa odohráva v našej spoločnosti. Čo by na to povedal Ježiš?, môžeme sa pýtať spolu s evanjelickým teológom Niemöllerom, ktorý si túto otázku často kládol počas nacizmu v Nemecku. Pomocou dnešného evanjelia môžeme odpovedať, že Ježiš by vzal bič a všetkých kšeftárov a mafiánov by vyhnal z chrámu. Z chrámu, nie zo spoločnosti. Lebo Ježiš nerobil politiku, očisťoval chrám, teda náboženský priestor, sväté miesto, na ktorom sa má veriaci človek stretať so svojím Bohom. V dnešných podmienkach nejde o jeden chrám, ide o očistenie cirkvi, o návrat k jej poslaniu – byť znamením Božej prítomnosti a nástrojom záchrany pre svet (tak II. vatikánsky koncil, LG, čl. 1.).

Keď apoštol Pavol riešil problémy medzi kresťanmi v Korinte, takisto si kládol otázku: Čo by povedal alebo čo by urobil Ježiš? Počuli sme jeho odpoveď: Ježiš sa dal ukrižovať, preto ani ja vám neponúkam znamenia a neohlasujem múdrosť, ale Krista ukrižovaného. Tými znameniami myslel Pavol mocné činy (zázraky), o ktorých počuli kresťania v Korinte od iných apoštolov, napríklad od Petra. O ňom sa vedelo, že bol očitým svedkom znamení, ktoré konal Ježiš, a že sám vykonal niekoľko podobných znamení. Chýbajúcimi znameniami niektorí Petrovi prívrženci spochybňovali autoritu apoštola Pavla. Iný problém mal Pavol so skupinou korintských kresťanov, ktorí boli naviazaní na vzdelaného kresťana menom Apollo. Na ich adresu Pavol napísal, že hľadajú múdrosť, kvalitnú logiku a rétoriku.

Máme si vyčítať, ak hľadáme znamenia či múdrosť? Áno, odpovedá Pavol, ak nehľadáme Krista ukrižovaného. Znamenia sú dobré, múdrosť je dobrá, ale zachraňuje nás Kristus ukrižovaný. Pre Židov bolo ukrižovanie prehra, ba Boží trest, a pre Grékov číre bláznovstvo – tak sa predsa nijaký „Kristus“ nemôže dať ponížiť. Všimnime si: Pavol píše Kristus, nie Ježiš ukrižovaný. Ukrižovaný bol Ježiš, ale keď ho Pavol nazýva Kristom, tak používa grécky titul pre kráľa a kňaza, pre Bohom vyvoleného, aby ohlasoval, že Boh sa nepotvrdzuje znameniami ani múdrosťou, ale víťazstvom uprostred smrti. Presne o tomto hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu. Židia si pýtali znamenie, ktorým by dokázal, že môže kšeftárov vyháňať z chrámu. Nebude iné znamenie ako zrúcanie chrámu a jeho obnova za tri dni, odpovedal Ježiš, čím myslel svoju smrť a svoje vzkriesenie.

Zázraky sú moc, funkcie sú moc, peniaze sú moc a dôveryhodné vyšetrenie vraždy – to by len bolo mocné znamenie! Logická a dôkazmi podložená reč namiesto klamstiev a táranín – to by bola múdrosť a ďalšie veľké znamenie! Cirkev mala v dejinách a má aj dnes všelijakú moc, má aj funkcie, aj peniaze, zriedkavejšie reč, ktorej by verili aj ľudia mimo kostola, ale všetko je to slabé, všetko je to nanič, ak niekto z nás ježišovsky nežije, ak necíti s ľuďmi, čo sú mimo moci tohto sveta, ak nezomiera pre nich a za nich. To je ten Pavlov ukrižovaný Kristus. Slovensko sa chce teraz vidieť v jednom mladom novinárovi, o ktorom verí, že zomrel pre spravodlivosť. Ak sa to vyšetrí, budeme mať znamenie a budeme vďační. Ale spasení budeme až vtedy, ak získame slobodu a pokoj ako Ježiš, ktorý sa stal ukrižovaným Kristom, lebo nechcel mať vládu, moc a kšefty, a už vôbec nie vo svojej cirkvi.

Bratislavský arcibiskup včera na pohrebe Jána Kuciaka v Štiavniku povedal: Je prirodzené, že mnohí sú dnes nahnevaní. Keď niekto spravodlivosť pošliape, rozozvučí sa v nás zvon. Prijmite moje uistenie: zlo nezvíťazí nad cirkvou, brány pekelné nás neporazia, zlo nevyhrá, aj keď to tak niekedy vyzerá, je to dočasné. Ak sa vrah domnieval, že Jána umlčí, dosiahol pravý opak... Akým spôsobom bude vyriešený tento prípad, to ovplyvní odpoveď na otázku o tom, ako sa nakladá s mocou na Slovensku. Veľmi si želám, aby sa prípad podarilo objasniť. Pravda bude mať posledné slovo.

Čo by na to povedal Ježiš?, pýtali sme sa na začiatku. Odpoveď vlastne poznáme a aj Pavol nám to vysvetlil: Nespájajme sa s mocou, nehľadajme sa medzi mocnármi, nepresadzujme ani svoju vieru a morálku mocou. Teda začnime tým, že očistíme seba, svoju cirkev, svoj chrám. Nech nám dá ukrižovaný Kristus silu nasledovať ho, nech nám dá skúsenosť, že len tak budeme spokojní a slobodní!