Homília - 4.2.2018

Keď čítame Prvý a Druhý list apoštola Pavla Korinťanom, vidíme, že Pavol reaguje na viaceré spory v mladej korintskej cirkvi. Opakovane bráni svoju apoštolskú autoritu pred tými, ktorí ho spochybňovali. V 9. kap. sa pustil do porovnávania s inými apoštolmi a kazateľmi, aby pripomenul, že on a jeho spolupracovníci sa zriekli bežných služieb, na ktoré mali nárok: Nepoužil som z toho nič.., evanjelium hlásam zadarmo a nevyužívam práva, ktoré mám pri hlásaní evanjelia (1 Kor 9,15.18). V ďalších riadkoch vysvetlí Pavol svoj postoj. Najprv konkrétne, keď píše, že pre Židov (ľudí pod zákonom) sa stal akoby Židom, človekom akoby pod zákonom – i keď nie je pod zákonom, aby získal tých, čo sú pod zákonom. A podobne pre tých, čo sú bez zákona, stal sa akoby človekom bez zákona – i keď nie je bez zákona Božieho, ale je pod zákonom Kristovým, aby získal tých, čo sú bez zákona. Potom to vysvetlí duchovnejšie: Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých (1 Kor 9, 20-22). Táto Pavlova reč môže vyvolať viacero nedorozumení. Niekomu môže vyznieť ako sebachvála. Inému vadí jeho vyjadrenie, že chce ľudí získať – nemáme dobrú skúsenosť s ľuďmi, ktorí chcú na nás uplatniť svoj vplyv. Najväčšie nedorozumenie však vyplýva z Pavlovej ochoty byť akoby Židom i pohanom, konzervatívcom aj liberálom.

O sebachválu Pavlovi nešlo. Chcel zdôrazniť svoju autoritu kvôli evanjeliu. Takisto nepotreboval si niekoho podmaniť. A ak chcel byť solidárny s ľuďmi rôzneho životného štýlu a náboženskej praxe, nešlo o lacné prispôsobenie. Všetko robím pre evanjelium, aby som sa stal evanjelia účastným (1 Kor 9,23) – uvedie Pavol hlavný dôvod svojho konania. Byť účastným evanjelia znamená pre Pavla mať účasť na Božom uzdravujúcom konaní v Ježišovi, konať ako on, konať s ním, mať účasť na jeho živote, utrpení a vzkriesení a z toho plynúcej moci a radosti. Jednoducho evanjelium je program, ktorý zachraňuje človeka, ktorý ho žije, ako aj ľudí, pre ktorých ten človek žije. To je najvyšší cieľ. Nie byť Židom, nie byť človekom zákona, alebo naopak chváliť sa príslušnosťou k inej národnosti a kultúre. Ak Pavol medzi ortodoxnými Židmi zachovával židovské tradície, tak nie preto, že sa pretvaroval, ale aby vyjadril rešpekt k ľuďom, s ktorými žil. Kultové tradície pre neho boli neutrálne; neosožili ani neškodili. Ak bol však medzi pohanmi, nepotreboval ich zaťažovať zákonmi, ktoré pre evanjelium nie sú potrebné. V tej dobe bol známy princíp transparentného učiteľa, podľa ktorého konal aj Sokrates. Učiteľ, ktorý chcel niečo svojich žiakov naučiť, žil dňom i nocou so svojimi žiakmi. Podľa tohto princípu sa žilo aj na stredovekých univerzitách, kde učitelia a študenti tvorili jedno spoločenstvo, kolégium.

Z ľudovej slovesnosti poznáme vyjadrenia o jednom hnilom jablku, ktoré nakazí celý košík. Preto v tých najvážnejších otázkach máme sklon oddeľovať sa od tých, čo nemajú naše hodnoty. V súčasnom svete však ani rodičia nedokážu svoje deti izolovať od nežiaducich vplyvov. Preto musíme zvažovať, čo nás ovplyvňuje, ale naším cieľom nemôže byť ohrada okolo nášho hodnotového priestoru. Cieľom pre kresťana je evanjelium, jeho radostná a uzdravujúca sila! Liberáli sa môžu zdať konzervatívcom povrchní až odporní. Konzervatívni kresťania sú však často odporní pre ľudí sekulárnych a liberálnych. Takéto vzájomné vymedzovanie sa vedie napokon k tomu, čo nazývame „kultúrna vojna“. Evanjelium však nie je kladivo ani sekera. Ježiš ho prirovnal k soli a kvasu. Ak naše evanjelium nekvasí, nesolí, nechutí, odpoveď je jednoduchá: Nie je to evanjelium.

V rakúskych novinách som sa nedávno dočítal, že v Rakúsku sa za minulý rok veľmi zvýšil počet krstov dospelých ľudí. V roku 2017 ich bolo 750. Z toho sú tri štvrtiny ľudia spomedzi migrantov – moslimov. V rakúskej evanjelickej cirkvi sa bežne pripravuje 10-20 dospelých ľudí na krst ročne. Minulý rok to bolo 230 záujemcov. Keď sa novinári pýtali predstaviteľov cirkví, či to moslimovia nerobia zo zištných dôvodov (aby ľahšie dostali azyl), odpovedali, že vylúčiť sa to úplne nedá, ale príprava trvá dlho a počas nej je dosť času spoznať, kto má úprimný záujem.

Úzkostliví kresťania bránia svoje hodnoty. Zdá sa, že už ani neveria, že sú schopní osloviť evanjeliom napríklad moslimov alebo ľudí sekulárnych. Problém je v tom, že evanjelium pre nich ani nie je hodnotou, ktorú chránia. Bránia len svoje predstavy, spôsoby a zákony, ktoré sú vždy ľudsky dočasné. Čo chceme chrániť, z čoho žijeme? Naozaj z evanjelia Kristovho? To sa potvrdzuje samo – tým, že prináša uzdravenie a radosť.