Homília - 10.12.2017

Čítanie zo Starého zákona, ktoré dnes zaznelo pri našej liturgii, ohlasuje koniec tzv. babylonského zajatia (586-539 pred Kr.). Prorok už neohlasoval trest za hriechy, ale čas útechy a radosti. Ľud vyhnaný z vlasti sa dožije oslobodenia. Prorok nehovoril: vrátite sa, ale hovoril: Boh príde. Čo môžu alebo majú urobiť ľudia? Môžu pripravovať cestu Pánovi. Môžu vyrovnávať cestu, znižovať kopce a vypĺňať údolia. Nepôjdu však sami po tej ceste. Pôjde po nej Boh a keď príde, vezme ľudí tak, ako pastier berie ovečky do svojho náručia a povedie ich.

Návrat z babylonského zajatia bol politickou udalosťou. Z dejín vieme, že odvlečení boli tzv. elity, bohatší ľudia, mohlo ich byť okolo 50 tisíc. Keď perzský kráľ Kýros r. 539 dobyl Babylon, dovolil Židom vrátiť sa do ich krajiny. Mnohí sa rozhodli zostať v novej domovine, vrátilo sa ich asi 43 tisíc. Z tejto politickej udalosti sa v premýšľaní veriacich Židov stala udalosť, v ktorej videli mimoriadne Božie konanie. Za vonkajšími dejmi videli príčiny a motivácie, ktoré presahovali ľudské možnosti. Z nešťastia sa nestane šťastie tým, že si človek na svoj údel zvykne; smútok sa nezmení na radosť tým, že si to nahovorí alebo si niečo kúpi. Zážitok novej radosti nemôže byť len pocit, je to dej, ktorý sa deje, nielen sníva. Ľudia sa cítia oslobodení, lebo sú prijatí ako ovečky do náručia, sú vedení ako ovce za svojím pastierom. Napokon, takíto ľudia už ani nemajú len čakať na potešenie, ale sami sa stanú ohlasovateľmi radosti: Vystúp na vysoký vrch, hovorí prorok, ohlasuj radosť. Povedz to aj ďalším mestám: Váš Boh je tu! (Iz 40,9).

Na texte Markovho evanjelia (Mk 1,1-8) vidíme, ako prví kresťania nanovo premysleli reč Starého zákona. Na rozdiel od ostatných Židov dávne proroctvá nechápali ako vec minulosti, ale ako modelové rozprávania, ktoré preniesli do nových situácií. Pozíciu proroka v babylonskom zajatí aktualizovali v postave Jána Krstiteľa. Vyrovnanie chodníkov na púšti videli v krste pokánia, ktoré udeľoval Ján. Slovo Boha už nevideli a nepočuli cez reči a rituály svojich kňazov a rabínov, ale cez Jána Krstiteľa. Nebolo to jednoduché ani samozrejmé. Ján sám sa prihlásil k tomu, že hovorí z Boha, ale iba ako ten, cez ktorého Boh odkazuje. Akoby si uvedomoval – ja nemám na to, aby som bol tým dobrým pastierom, ktorý nesie a vedie a v konečnom dôsledku mení človeka Duchom Svätým.

Ako sa to dá poznať, podľa čoho sa to dá zistiť, kto krstí Duchom Svätým? Najskôr treba povedať, nehľadajme Božie konanie v pocitoch, a to ani v tých náboženských, ale podľa príkladov zo Sv. písma v skutočných udalostiach, a to v osobných, spoločenských i politických. Nie však ako v holej skutočnosti (že stalo sa), ale v príčinách a motiváciách daných udalostí. Tam, kde potom objavíme radosť, pokoj, slobodu pochádzajúce nie z prechodných pocitov, ale z udalostí a rozhodnutí, tam môžeme vyznať: Môj Boh je tu! Je to podobné, ako keď radíme mladým ľuďom, podľa čoho spoznajú, že našli pravú lásku. Chvíľkové rozrušenie, nepokoj z obdivovanej osoby ešte negarantuje lásku, ktorá ponesie celým životom. Ale trvalý pokoj a radosť, ktoré pochádzajú z prežitých udalostí s daným človekom, zjavujú vzťah, ktorý možno prijať, ktorému možno uveriť.

V novembri roku 1989 mnohí ľudia z celého Slovenska sa ponáhľali na nám. SNP v Bratislave, aby sa zapojili do davu, ktorý mal viac účastníkov, ako bolo tých 43 tisíc Židov, čo sa vrátili z babylonského zajatia. Cesta na to námestie bola niečo podobné ako cesta za Jánom Krstiteľom. Keď sme v tých dňoch v mene kňazov žiadali svojich predstavených, aby sa pridali k revolúcii, odpovedali: To nebude riešiť ulica, ani vy, to budú riešiť kompetentní. Jeden kolega na to reagoval: Prepáčte, ale to je hlboké nepochopenie. Práve preto je tento prevrat, že všetci kompetentní sa ukázali ako celkom nekompetentní. Naše vtedajšie úsilie o zmenu bolo pokusom narovnať cesty. Náš omyl bol asi v tom, že sme chceli len „strihať meter“ tým nekompetentným. My sami sme sa však mali stať kompetentnými, biblicky povedané: ľuďmi pokrstenými Duchom Svätým. Tento scenár platí vždy. Nemáme len snívať o láske, radosti, slobode. Od snov máme prejsť k udalostiam, a to vedení Pastierom, ktorý nám naše najlepšie túžby pomôže realizovať!