Homília - 26.11.2017

Podľa Matúšovho evanjelia, z ktorého dnes čítame, je kráľom ten, kto sa stotožňuje s najmenšími medzi sestrami a bratmi (Mt 25,31-46). Ak sa pozrieme na dnešný text z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom, tam sa Ježišovo kráľovstvo chápe ako obdobie medzi jeho vzkriesením a konečným súdom nad svetom. Viera v jeho a naše vzkriesenie je podľa apoštola základom víťazstva nad každou zlou mocou, vrátane smrti. Je pravdepodobné, že dnes mnohí kresťania Pavlovi nerozumejú. Svoju kresťanskú moc si totiž predstavujeme ako moc, ktorá má politickú podobu a dokáže si v spoločnosti vynútiť aj primerané zákony. Takto to fungovalo kedysi v krajinách s katolíckou väčšinou a rovnako v krajinách s prevahou protestantov, kde zasa katolíci boli obmedzovaní.

Keď Pavol písal o mocnostiach, ktoré zruší Kristus, nemyslel na nejaké politické skupiny, ale na duchovné mocnosti, ktoré môžu ľudí ovládať. Dnes si pod týmito silami môžeme predstaviť rôzne ideológie, ako sú rasizmus, nacionalizmus, komunizmus, fašizmus, kapitalizmus, militarizmus; každú formu totalitarizmu i to, čo sa nazýva konfesionalizmus, a čo vedie k tzv. inkvizičnej mentalite. Mocnosti sú teda všetko, čo vedie k smrti, každá zlá sila, ktorá človeka ženie, aby vlastnil a ovládal (hoci aj v mene dobrej myšlienky). Oproti týmto silám Pavol postavil Krista ako víťaza nad všetkými smrtonosnými silami. V 15. kap. listu Korinťanom odpovedal na hlasy medzi korintskými kresťanmi, že Kristus nevstal z mŕtvych (1 Kor 15,12). Zdá sa, že niektorí Korinťania pochopili kresťanstvo len ako nový systém, ako ďalšie múdrejšie náboženstvo. Na to Pavol reagoval zvolaním: Ak iba v tomto živote máme nádej v Krista, sme najbiednejší zo všetkých ľudí (1 Kor 15,19). Tým chcel povedať, že kresťan nemá získať moc nad svetom (ani pomocou lepšieho náboženstva), ale získať moc od Krista, napojiť sa jeho životom.

Keď niektorí katolíci v Mexiku v 20. a 30. rokoch minulého storočia zomierali pred hlavňami revolucionárov so zvolaním: Viva Christo rex, vnímame to dnes veľmi hrdinsky. Ak sa však tisíce a tisíce ľudí, ktorí žili v tradične katolíckych krajinách a sami boli pokrstenými katolíkmi, obrátili proti cirkvi, mali by sme pripustiť, že ich k nenávisti dohnala veľmi zlá skúsenosť. V dejinách našich krajín bolo zaiste mnoho kresťanov, ktorí nezištne podali smädnému nielen jeden pohár vody, ale obetovali aj celý svoj život (Mt 25,35). Ale zároveň mnohí kresťania, čo mali moc, túto moc často zneužívali a ňou ubližovali a spájali sa s mocnými a bohatými. Ešte nedávno, v uplynulých desaťročiach, boli stovky katolíckych kňazov a veriacich zavraždených v krajinách Latinskej Ameriky. Nezabili ich proticirkevní revolucionári, ale ľudia, ktorí sa síce hlásili za katolíkov, ale nechceli sa deliť o moc a bohatstvo s chudobnými. Aj mnohí biskupi sa báli o tom hovoriť, aby si nepohnevali mocných. Tak to bolo v Brazílii, Čile, Bolívii, Salvadore, Guatemale, a v mnohých ďalších krajinách.

Nemecký novinár Andreas Englisch, akreditovaný vo Vatikáne, zúčastnil sa r. 1998 pamätnej cesty na Kubu s pápežom Jánom Pavlom II. Vtedy sa po dlhých rokoch dohodlo zrušenie niektorých zákonov obmedzujúcich cirkev na Kube. Novinár využil príležitosť a navštívil tajných rehoľníkov v Havane. Prekvapilo ho, že rehoľníci hoci trpeli pod komunizmom, si omnoho viac sťažovali na pomery v ostatných krajinách Latinskej Ameriky. Novinárovi povedali: Nechceme komunizmus, ale vy v Európe ničomu nerozumiete. Ľudia žijúci v extrémnej chudobe majú právo bojovať za svoje vyslobodenie... Biskupi, ktorí nikdy nevstúpili do chudobných štvrtí, nikdy nevideli ľudské trosky, nemôžu nič pochopiť. Keď chceš vedieť, čo znamená vojsť bez policajnej ochrany do biednej štvrti a vyjsť odtiaľ živý, choď za Jorge Bergogliom. On je biskup v Argentíne, je proti násiliu, ale je aj  jasne proti nespravodlivosti. Vtedy ten novinár po prvý raz počul meno dnešného pápeža. (A. Englisch, Nádej menom František, Sali - Foto St. Ľubovňa 2014, 178-184.)

Nech žije Kristus kráľ! – to znie mocne i pekne. Ešte krajšie a mocnejšie nech žije Kristus v nás, ten, ktorý chce s nami nastoliť svoje kráľovstvo – pre nás, pre cirkev, pre svet.